Boží dych

Životodarná moc Ducha Svätého

Počas Veľkonočného obdobia liturgické čítania zo Skutkov apoštolov opisujú dramatický nárast i osobnú premenu Ježišových nasledovníkov. Zmenil sa Peter, no aj ostatní apoštoli. Zo skleslého hlúčika rozčarovaných učeníkov, ktorí sa pri modlitbe tisli vedľa seba za zatvorenými dverami, sa stalo odvážne spoločenstvo veriacich plných viery. Ich viera a láska ich vyhnala z hornej siene do ulíc – dokonca aj mimo Jeruzalema a mimo židovského národa, ba až za hranice Rímskej ríše. Títo prví kresťania a ich posolstvo zmenili svet.

Ale čo zmenilo ich? Iste, počas tých štyridsiatich dní, keď medzi nimi chodil vzkriesený Ježiš a vysvetľoval im Písmo Starého zákona, vzrástla ich viera aj dôvera. No predsa po Ježišovom nanebovstúpení zostávali pri svojich modlitbách a stretnutiach skrytí, aby ich azda nepostihol rovnaký osud ako Ježiša. Potrebovali čosi viac; čosi, čo by vdýchlo život a moc do ich rodiacej sa viery. Potrebovali Ducha Svätého.

Turíce sú narodeninami Cirkvi – a zároveň novým začiatkom v živote učeníkov. Preto je vzrušujúce, že ten istý Duch Svätý je pripravený naplniť počas týchto Turíc aj naše srdcia! Tak ako Duch oživil vieru prvých učeníkov, aj nám môže odhaliť pochybnosti a aj ich odstrániť. Môžeme teda v modlitbe prosiť, aby počas prípravy na Turíce Duch Svätý do nás vdýchol svoju životodarnú prítomnosť.

Tento mesiac chceme lepšie spoznať Ducha Svätého. Preskúmame, kto je tretia božská osoba a ako pôsobí v živote veriacich. No naším zámerom nie je len objavovať zaujímavé fakty z biblických čias; túžime po tom, aby sme si s Duchom vybudovali vzťah, ktorý bude mať vplyv na náš život dnes. Chceme zakúsiť jeho moc naživo. Chceme sami prežiť, ako pôsobí a koná v našom vnútri a ako mení náš život – tak ako prví učeníci.

Preto sa zameriame na obraz Ducha Svätého, ktorý sa objavuje v prvých veršoch Písma a ktorý bol veľmi dôležitý aj pri skúsenosti učeníkov na Turíce: vietor či dych. Pozrieme sa na to, ako tento vietor Ducha konal v Starom zákone, v evanjeliách a aj neskôr po Turícach v živote Cirkvi. A budeme sa tiež spoločne modliť: „Príď, Duchu Svätý, dýchni na mňa.“

 

Životodarný dych

Videl si niekedy prvý nádych novorodenca? Navonok sa celé telo dieťatka napne a z jeho pľúc sa vyderie nárek a plač. Zmení sa aj farba jeho pokožky – zružovie, pretože do jeho pľúc a krvného obehu sa dostane kyslík. Týmto prvým nádychom sa mení jeho obehový systém, keďže až do tej chvíle doň privádzali okysličenú krv cievy z placenty. Pľúca sa nafúknu a preberú v rámci obehovej sústavy proces výmeny kyslíka a oxidu uhličitého. Tieto a mnohé ďalšie zmeny sa udejú vďaka životodarnej moci dychu.

Pri modlitbe Nicejsko-carihradského vyznania viery vyznávame, že veríme v Ducha Svätého, „Pána a Oživovateľa“. Duch je totiž Božím dychom, Božou tvorivou a životodarnou prítomnosťou. Kniha Genezis hovorí, že pred stvorením sa nad temnotou vznášal „silný vietor“ (porov. Gn 1, 2). Tento vietor, po hebrejsky ruach, je Boží dych, Boží Duch. Do tohto prvotného chaosu Boží Duch vdýchol bytie a život a dal tomu všetkému poriadok a krásu. Neviditeľný Duch zatriasol temnotou tak, že to malo viditeľné a kozmické následky. Planéty a galaxie, hory a moria, veľké aj malé stvorenia – to všetko vzniklo vďaka moci Božieho dychu. Skrze Ducha sa prejavila Božia prítomnosť a ohromne a neudržateľne prepukla navonok. A od tej chvíle sa skrze neho prejavuje stále viac.

Ďalej Boží dych v Knihe Genezis vidíme vtedy, keď Boh vdychuje život priamo človeku, ktorý sa tak stáva živou bytosťou (2, 7). Naša telesná vitalita a schopnosť tvoriť a prinášať ovocie plynie priamo z moci Božieho dychu v našom vnútri. No my sme viac než len telo a krv, viac než len náš rozum – sme živé bytosti stvorené na Boží obraz a podobu. Máme duchovné mohutnosti: dokážeme poznávať, milovať a komunikovať so svojím Stvoriteľom. A toto všetko a aj mnohé iné veci sme dostali vtedy, keď Boh vdýchol do človeka svojho Ducha.

Ten istý Boží dych sa objavil znovu v Noemovej dobe, keď „zavial vietor“ a rozptýlil záplavy vôd. Vtedy Duch obnovil stvorenie a skrze Noema a jeho rodinu priniesol ľudstvu nový začiatok (pozri Gn 8, 1 – 2).

Duch nás stvoril a vdýchol nám do tela nový život, no on túži prinášať do našich otvorených sŕdc život každý deň. Keď sa cítime v zovretí chaosu a zmätku, môžeme sa spoľahnúť na to, že Duch je s nami, vznáša sa nad nami a dýcha na nás, a tak nám a do nás prináša poriadok a pokoj. Keď máme pocit, že sme ďaleko od Boha alebo nás ťažia každodenné úlohy, Duch nás môže obnoviť a dať nám potrebnú silu a milosť – a to aj priamo v danej chvíli.

 

Utváranie ľudu

Boh však nezamýšľal stvoriť len zem alebo jednotlivých ľudí. Chcel z nich utvoriť celý národ – ľud, ktorý by bol jeho ľudom a ktorý by sa stal nástrojom spásy pre celý svet. Prostredníctvom Abraháma Boh veľkoryso inicioval svoj vzťah s človekom, aby sa priblížil svojmu ľudu a požehnal tých, čo mu s vierou odpovedia. Hoci sa pri rozprávaní o narodení Izáka nikde v Písme priamo nespomína vietor Ducha alebo Boží dych, Izákovo zázračné narodenie Abrahámovi a Sáre, ktorí boli už starí, svedčí o plodnosti, ktorá môže pochádzať jedine od Boha. Abrahám dostal možnosť nielen počať syna, ale stať sa tiež otcom mnohých národov. A aj to sa mohlo udiať len skrze tvorivú a životodarnú Božiu silu.

Počas ďalších storočí Boh i naďalej verne vylieval svojho Ducha na Abrahámových potomkov. Moc Ducha vidíme účinkovať aj vtedy, keď Mojžiš a izraelský národ utekajú z Egypta. Keď uviazli na pobreží Červeného mora, volali k Pánovi a k Mojžišovi. Zdalo sa, že je to ich koniec, no Pán mal iné plány:

„Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa rozdelila a Izraeliti šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich pravici a ľavici“ (Ex 14, 21 – 22).

Týmto mocným dychom Pán zachránil svoj ľud a vyslobodil ho.

Aj my sme Boží ľud. Duch teda môže priniesť slobodu a nádej do nášho života rovnako, ako rozdelil Červené more. Duch môže utíšiť naše rozbúrené emócie a ukázať nám, aký ďalší krok máme urobiť pri nasledovaní Ježiša. Keď pocítime, že sme spútaní hriechom, Duch nás môže podnietiť ísť na spoveď a naplniť nás novou silou. Duch môže dokonca prelomiť bariéry, ktoré zakúšame vo svojich rodinách alebo farnostiach a dať nám milosť žiť ako zjednotený Boží ľud.

 

Pomazaní Duchom

V celom Starom zákone vidíme, že Duch zostupoval na určitých ľudí v určitom čase, aby im udelil zvláštne milosti na naplnenie ich poslania. Ako ženúci sa vietor, ktorý sa opiera do plachiet lode, Duch dodal silu sudcom Izraela – napríklad Debore a Gedeonovi –, aby dokázali spravovať jeho ľud a priviedli ho naspäť k Bohu (pozri Sdc 4 – 5; 6 – 8). Duch tiež zostúpil na Dávida, keď ho pomazal prorok Samuel (pozri 1 Sam 16, 13) a dal mu múdrosť a schopnosť s horlivou odvahou bojovať v Pánovej sile.

Duch povolal a vystrojil potrebnými milosťami aj prorokov – ako Izaiáša, Jeremiáša a Ezechiela –, aby počuli Pánovo slovo a ohlasovali ho Božiemu ľudu. Dal týmto mužom vízie a hlboké poznanie toho, ako túži priviesť Izrael naspäť k sebe. Prostredníctvom Ezechiela Boh sľúbil, že vdýchne svojho Ducha do mŕtvych, suchých kostí Izraela a opäť ich privedie k životu (37, 1 – 14). A prečo by to robil? Preto, aby pochopili, že on je Pán (pozri Ez 37, 14).

Keď sa snažíme viesť svoje rodiny, Duch môže aj nás – tak ako Dávida – obdarovať potrebnou múdrosťou a odvahou. Duch na nás zostúpi presne s tými darmi, ktoré potrebujeme na naplnenie svojho životného poslania alebo povolania. A podobne ako Izaiáš a Ezechiel, aj my môžeme zakúsiť, ako na nás dýcha Duch a zjavuje nám skryté tajomstvá. Duch môže pre nás urobiť všeličo: oživiť našu modlitbu, vrhnúť nové svetlo na Písmo alebo nás podnietiť ku skutkom lásky a poslušnosti. Duch prináša moc a život vždy, keď ho o to prosíme – a dokonca aj vtedy, keď ho o to neprosíme.

 

Obnova Božieho ľudu

Je jasné, že Duch Svätý nie je len fenoménom Nového zákona. Mocou Ducha Boh stvoril zem a aj muža a ženu na svoj obraz. Mocou Ducha si utvoril ľud a svojím Duchom pomazal istých ľudí na to, aby vykonali ďalšiu časť jeho plánu spásy. No práve v Novom zákone vidíme Ducha pôsobiť ešte osobnejšie: v lone mladého židovského dievčaťa, ktoré sa volá Mária.