Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Ako sa stať majákom nádeje?

Aj my môžeme byť svedkami moci zmŕtvychvstania

 

V roku 1918 mladá nemecká intelektuálka Edita Steinová dostala pozvanie stráviť mesiac v meste Göttingen u svojej priateľky Anny Reichovej, ktorá krátko predtým ovdovela. Edita študovala filozofiu pod vedením Anninho manžela Adolfa, a tak Anna Editu požiadala, aby jej pomohla dať do poriadku manželove dokumenty a akademické práce. Edita súhlasila, pretože jej naozaj chcela pomôcť, no zároveň sa aj bála. Kládla si totiž otázku, v akom stave nájde túto smútiacu vdovu.

Anna smútila, no nebola zničená. Edita zistila, že dokonca prežíva pokoj. Pred niekoľkými rokmi Anna a Adolf konvertovali na kresťanstvo a Anna všetku svoju nádej vložila do Božieho prísľubu spásy. Annina viera urobila na Editu veľký dojem a stala sa jedným z kľúčových faktorov Editinho obrátenia. „Vtedy sa moja neviera rozpadla,“ napísala neskôr, „a Kristus ma začal ožarovať svojím svetlom.“ Anna sa pre Editu stala majákom nádeje.

My kresťania, naplnení vierou, sme povolaní stať sa majákmi nádeje pre druhých. Niekedy to môže byť náročné – zvlášť ak sa nás životné okolnosti snažia o túto nádej obrať. Neustále sme bombardovaní prúdom zlých správ, ktoré v nás zanechávajú pocit skľúčenosti a beznádeje. Okrem toho má každý z nás vlastné problémy – náročné situácie vo svojom živote alebo v živote našich milovaných –, ktoré nás tiež môžu oberať o nádej.

No naša nádej v Krista a v to, čo vykonal svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, môže byť pre ľudí okolo nás silným svedectvom. Dokonca môže byť urýchľujúcim prvkom niečieho obrátenia – podobne ako sa to stalo pri obrátení Edity Steinovej.

V prvom článku sme videli, že kresťanská nádej nie je len nejakým zbožným prianím či prehnane optimistickým popretím existencie utrpenia vo svete. Kresťanská nádej je hlboko zakorenená v Ježišovi a v jeho zmŕtvychvstaní. Zakladá sa na pravde, ktorá sa nemení, pravde o Bohu, ktorý nás miluje a prišiel nás spasiť.

 

Budovanie „svalov nádeje“

Cirkev učí, že spolu s vierou a láskou je nádej teologálnou čnosťou, ktorú Boh „vlieva veriacim do duše, aby sa stali schopnými konať ako jeho deti“ (KKC 1813). No aj keď je nádej Boží dar, predsa môžeme budovať svoje „svaly“ nádeje – tým, že budeme túto čnosť vedome používať.

Nádej rastie počas rokov žitých vo vernosti Pánovi. Len výnimočne je niečím, čo sa udeje odrazu, a vyžaduje si, aby sme sa držali Boha aj vtedy, keď nevidíme svetlo na konci tunela. V tomto duchu svätý Pavol napísal: „Nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame“ (Rim 8, 24 – 25). Ponúkame ti teda niekoľko spôsobov, ktorými môžeš prehĺbiť svoju nádej.

 

Ponor sa do Božieho slova.

Nielenže sa nám Boh svojím slovom prihovára, ale on ním aj pretvára naše srdce a myseľ (pozri Rim 12, 2). Čím viac čítame Písmo a modlíme sa s ním, tým väčšmi do svojho vnútra prijímame Boží pohľad na realitu. V istom zmysle sa Písmo stáva scenárom nášho života. Všetko, čo sa deje, dobré i zlé, začíname vidieť v širších súvislostiach a v rámci celého rozvíjajúceho sa Božieho plánu. Učíme sa vkladať vieru do Božieho prisľúbenia o našej spáse a jeho starostlivosti voči nám. Keď nás potom postretnú aj nejaké tragédie, aj my – podobne ako spomínaná priateľka Edity Steinovej – vo svojej viere nájdeme nádej.

 

Polož si otázku: Do čoho vkladám nádej?

Zamysli sa nad tým, ako vnímaš svoj domov, svoju rodinu, kariéru či svoje schopnosti. Možno si na tomto všetkom veľmi usilovne pracoval, zároveň však vieš, že v ktorejkoľvek chvíli ťa môže zasiahnuť nejaká tragédia a všetko toto ti vziať. Ale nový život, ktorý si dostal skrze Ježišovo zmŕtvychvstanie, ti nebude môcť vziať nikto a nikdy, ak ho neodmietneš ty sám. Polož si teda tu a tam otázku, do čoho vkladáš svoju nádej. Ak vidíš, že si príliš pohrúžený do vecí tohto sveta, choď k Pánovi a popros ho o milosť opäť zamerať svoju nádej na neho a na večný život, ktorý pre teba získal.

 

Sláv sviatočný deň a nachádzaj nádej v Eucharistii.

Každú nedeľu máme možnosť sláviť Ježišovo zmŕtvychvstanie – pri svätej omši, no aj po celý zvyšok dňa. Nedeľa je deň, v ktorý si môžeme vyhradiť zvláštny čas pre Pána a ďakovať mu za to, že nám dáva „budúcnosť a nádej“ (Jer 29, 11).

Pri svätej omši sa stretáme s tým najutešujúcejším znamením, aké možno nájsť v tomto svete: s Eucharistiou. Každý deň sa v každom okamihu niekde na svete slávi svätá omša. Vzkriesený Kristus je medzi nami, pripravený posilňovať nás na ceste pokrmom svojho tela a krvi. Aj v tých najtemnejších chvíľach svojho života môžeme vzhliadať k Ježišovi v Eucharistii a prosiť ho o posilnenie a nádej, ktoré potrebujeme na to, aby sme vytrvali.

 

Urob maximum pre to, aby sa stal svet lepším.

Veríme, že jedného dňa Ježiš príde znova a dá na svete do poriadku všetko, čo je zlé a nesprávne. No Boh chce už teraz spolu s nami pracovať na spravodlivosti vo svete. K čomu  konkrétne ťa Boh volá? Každý čin, ktorý vykonáš, aby si sa s niekým podelil o Božiu lásku, milosrdenstvo a súcit, prináša ľuďom nádej, že jedného dňa budú žiť v lepšom svete.

 

Deľ sa o svoju nádej.

Ako často sa nám pri rozhovoroch stáva, že náš nedostatok nádeje vnesie do druhých ľudí smútok a skľúčenosť… Ak sa však usilujeme hľadieť na svet očami nádeje a sme presvedčení, že Boh pracuje na svojom pláne, môžeme sa pre druhých stať zdrojom nádeje. Samozrejme, nechceme sa poddávať falošným nádejam, no vždy môžeme minimálne vyjadriť svoje presvedčenie, že nám, teda „tým, čo milujú Boha, tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia, všetko slúži na dobré“ (porov. Rim 8, 28). Pamätaj, že toto je pravdivý výrok, nie nejaký prehnane optimistický pohľad na život.

 

Popros Boha, aby prehĺbil tvoju nádej.

Všetci sme občas pokúšaní vzdať sa nádeje; zvlášť, keď sme v nejakých náročných situáciách. Keď teda začneš cítiť znechutenie, popros Boha, aby prehĺbil tvoju nádej. Netráp sa, ak sa hneď nezačneš cítiť veselo. Pamätaj, že nádej je úzko prepojená s vierou a láskou. Čím viac budeš prehlbovať svoju vieru, tým viac bude rásť tvoja nádej a dôvera v Božie prisľúbenia. Tak isto platí, že čím viac budeš dôverovať v Božiu lásku, tým viac budeš veriť, že bez ohľadu na to, čo sa stane, Boh bude s tebou a vyťaží z toho niečo dobré.

 

Nádej v Boží plán so stvorením

Ako teda spoznáme, že naša nádej sa prehlbuje? Možno pocítime, že sa tak nebojíme a nerobíme si také veľké starosti, pretože silnie naša dôvera v Krista. Táto dôvera nám tiež umožňuje zamerať sa na prítomnosť a nebáť sa veľmi toho, čo sa stane v budúcnosti.

Možno začneme inak hľadieť aj na svoju smrť. Namiesto toho, aby sme ju vnímali ako koniec života, začneme ju vnímať ako vstup do nového a lepšieho života. Veď, ako napísal svätý Pavol, „ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť“ (Rim 6, 8).

Možno tiež prídeme na to, že sme radostnejší. To preto, že začíname vidieť veci skôr z Božieho uhla pohľadu než zo svojho. Jasnejšie tiež uvidíme Boží plán so stvorením. Keďže Ježiš vstal z mŕtvych, vieme, že už porazil hriech a smrť. A tak sa začíname tešiť na deň, keď Ježiš príde znova a hriech a smrť odstráni navždy. Keďže vieme, ako sa náš príbeh skončí, môžeme sa radovať aj uprostred žiaľov tohto života.

Bratia a sestry, Boh túži po tom, aby sme sa stali majákmi nádeje v tomto svete. Chce, aby sme jeho zmŕtvychvstanie ohlasovali príkladným životom. Aby na ňom bolo vidno nielen to, že veríme v Kristovo zmŕtvychvstanie, ale aj to, že jeho zmŕtvychvstanie má veľký význam už tu a teraz. A tak v tento krásny veľkonočný čas, plný nádeje, poprosme Boha, aby nám dal ešte väčšiu nádej v neho a v moc jeho zmŕtvychvstania. Kiež nás urobí znamením nádeje pre svet – takým, ktoré bude vyjadrovať jeho lásku, milosrdenstvo i jeho ustavičnú túžbu zjednotiť sa s každým jeho dieťaťom teraz i naveky.