Vložme svoju nádej do vzkriesenia

My kresťania máme pevný prísľub večného života

 

Jozef chodil každý piatok do potravín na rohu ulice a kúpil si pritom lotériový žreb. A každý týždeň po oznámení víťazných čísel skontroloval svoj žreb, či azda nevyhral. Zakaždým dúfal, že vyhrá, no vždy zostal nakoniec sklamaný. To ho však neodradilo od toho, aby si ďalší týždeň nekúpil žreb znova. Navzdory všetkej nepriazni v sebe vždy živil nádej, že jedného dňa to predsa len vyjde.

Všetci v sebe živíme rôzne nádeje. Dúfame, že prežijeme dlhý a produktívny život. Dúfame, že z našich detí a vnúčat vyrastú dobrí ľudia, ktorí prispejú k dobru spoločnosti. Dúfame, že vo svete zavládne pokoj a prosperita. To všetko sú dobré veci, no nemôžeme si byť istí tým, že sa nám tieto nádeje aj splnia. Môže sa to stať, ale nemusí.

Môžeme teda dúfať v niečo, čo by nám neprinieslo sklamanie? Svätý Augustín napísal: „Našou nádejou je Pánovo zmŕtvychvstanie“ (Kázne 260, 1). Vložiť svoju nádej do zmŕtvychvstalého Ježiša znamená ísť na istotu. Na neho môžeme vsadiť celý svoj život. To preto, že nádej, o ktorej hovorí svätý Augustín, je iná ako Jozefova nádej, že vyhrá v lotérii. Kým Jozef netuší, či niekedy vyhrá, my vieme, že každý, kto verí, že Ježiš vstal z mŕtvych, bude spasený (pozri Rim 10, 9). My si teda nielen želáme, aby sa stalo čosi dobré; my sme si istí, že sa to stane!

V tomto veľkonočnom čísle chceme hlbšie preskúmať našu nádej v Ježišovo zmŕtvychvstanie – nádej, ktorú prináša nám osobne, no aj tú, ktorú prináša celému svetu. Taktiež sa chceme pozrieť na to, ako môžeme rásť v čnosti nádeje a ako sa môžeme stať majákmi nádeje pre ľudí okolo nás.

V tomto článku sa pozrieme na dôkazy, ktoré dosvedčujú, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych. Tak pochopíme, prečo môžeme mať túto veľkonočnú nádej.

 

Rozprávanie očitých svedkov

Dvaja učeníci na ceste do Emáuz mali pocit, akoby sa im zrútil celý svet. Celú svoju nádej a všetky svoje sny spojili s Ježišom, divotvorcom z Nazareta. Toho však dali Rimania kruto zabiť. „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael“ (Lk 24, 21), hovorí jeden z nich cudzincovi, ktorý sa k nim pripojil na ceste z Jeruzalema do Emáuz. Nevšimnú si, že ten neznámy človek, ktorý kráča s nimi, je sám Ježiš, vzkriesený Mesiáš.

Po tom, ako mu povedia, čo im ťaží srdce, Ježiš začne poukazovať na všetky miesta v Písme, ktoré o ňom hovoria. Keď sa priblížia k dedine, učeníci ho prosia, aby zostal s nimi. Keď potom počas večere žehná a láme chlieb, odrazu spoznajú, kto je (pozri Lk 24, 31). Vtedy si uvedomia, že keď im otváral Písma, „horeli im srdcia“ (24, 32).

Títo učeníci odrazu pochopili, že ich nádeje sa naplnili – a to väčšmi než v ich najsmelších predstavách. Ježiš žije; porazil smrť; a oni to videli na vlastné oči.

My sme síce nestretli vzkrieseného Krista fyzicky tak ako títo dvaja učeníci, no máme očité svedectvá mnohých prvých učeníkov. Okrem spomínaných dvoch učeníkov vieme aj o Márii Magdaléne, ktorá Ježiša stretla pri hrobe (pozri Mk 16, 9 – 10; Mt 28, 1 – 10; Lk 24, 1 – 9; Jn 20, 11 – 18). Vieme tiež, že sa zjavil Jedenástim, ktorí sa skrývali pred Židmi. Dokonca pred nimi jedol rybu (pozri Lk 24, 43). O týždeň neskôr sa im Ježiš zjavil znova (pozri Jn 20, 24 – 29). Napokon sa zjavil Petrovi a niekoľkým ďalším učeníkom v Galilei, keď chytali ryby, a pripravil im raňajky (pozri Jn 21).

Apoštol Pavol zasa stretol Ježiša na ceste do Damasku (pozri Sk 9, 3 – 9). Pavol navyše píše, že neskôr sa Ježiš zjavil „viac ako päťsto bratom naraz“ (1 Kor 15, 6).

Naša nádej v zmŕtvychvstanie teda nie je len akousi hmlistou a neistou nádejou. Zakladá sa na skutočných udalostiach, ktoré zmenili život skutočným ľuďom. A to, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi, platí aj dnes: Ježiš je živý a žije medzi nami!

 

Kázanie apoštolov

Vkladať nádej do Ježišovho zmŕtvychvstania môžeme aj z iného dôvodu: pretože práve ono bolo základom ohlasovania apoštolov. Keby ho nebolo, apoštoli by v podstate nemali čo ohlasovať. Na Turíce Peter povedal zástupom, že Boh vzkriesil Ježiša a tak ho „zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci“ (Sk 2, 23 – 24). A po tom, čo Peter a Ján uzdravili žobráka pri jeruzalemskom chráme, Peter zhromaždenému zástupu povedal: „Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych“ (Sk 3, 15). Bol to Ježiš, vzkriesený v sláve, ktorý uzdravil tohto muža.

Aj Pavol založil svoje ohlasovanie na Ježišovom vzkriesení: „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch“ (1 Kor 15, 17). Dal jasne najavo, že odpustenie našich hriechov nám vydobylo práve Ježišovo zmŕtvychvstanie. Keďže Kristus vstal, aj my si môžeme byť istí nádejou, že raz spolu s ním vstaneme aj my – ak doňho vložíme svoju vieru a ak vo svojom živote odpovieme na jeho volanie.

Peter, Pavol a všetci ostatní apoštoli boli tak pevne presvedčení o Ježišovom zmŕtvychvstaní, že boli ochotní radšej zomrieť, ako sa zriecť tejto svojej viery. Pavol dokonca Korinťanom položil otázku, prečo by on a ostatní apoštoli riskovali svoj život, keby zmŕtvychvstanie nebolo skutočné (pozri 1 Kor 15, 30).

Keď sa nad tým všetkým zamyslíme, možno si položíme otázku, prečo do Ježišovho zmŕtvychvstania nevkladáme celú svoju nádej aj my sami.

 

Ježiš je prvý, no nie posledný

„Prvotiny“ boli prvé časti úrody, ktoré Izraeliti obetovali Bohu na znak vďaky a viery v to, že príde ešte ďalšia úroda. Pavol nazýva Ježišovo zmŕtvychvstanie „prvotinou zosnulých“ (1 Kor 15, 20). Hoci vstal z mŕtvych ako prvý, ním sa to nekončí. A to je tretí dôvod pre našu nádej: Ježišovým zmŕtvychvstaním sa to všetko len začalo!

Plánom nášho Otca je zničiť smrť naveky. Ježiš nás predišiel, no aj my sami, ktorí sme v neho uverili, budeme mať v posledný deň účasť na jeho vzkriesení. Ak by to tak nebolo, prečo by Boh potom vôbec Ježiša vzkriesil? Môžeme sa teda nádejať, že aj my budeme vzkriesení, pretože Ježiš nám ukázal – na svojom vlastnom tele –, čo má Boh v pláne s nami.

A máme ešte jeden dôvod na nádej. Vzkriesený a oslávený Ježiš nám dal Ducha Svätého ako „prvý závdavok“ nášho sľúbeného vzkriesenia (Ef 1, 14). Dal nám Ducha, aby nás viedol a povzbudzoval, pomáhal nám spoznať náš hriech a obdaroval nás mocou slúžiť jeho ľudu. To znamená, že vzkriesený Kristus v nás žije a koná skrze svojho Ducha. A nielen v nás! Ak sa lepšie rozhliadneme, uvidíme dôkaz Ježišovho zmŕtvychvstania aj v živote našich bratov a sestier v Kristovi!

 

Dôvod našej nádeje

Pápež Benedikt XVI. povedal: „Ak odstránime Krista a jeho vzkriesenie, tak pre človeka niet úniku a každá jedna z jeho nádejí zostáva ilúziou.“ Nielenže by sa bez Ježišovho zmŕtvychvstania končil náš život už tu na zemi, no bez neho by ani tento pozemský život nemal žiadny zmysel a cieľ. Zomreli by sme vo svojich hriechoch (pozri Jn 8, 24). Ježišovo zmŕtvychvstanie nám dáva takú veľkú nádej preto, lebo vďaka nemu môžeme už tu na zemi žiť život v plnosti a držať sa pritom prisľúbenia, že raz s ním budeme naveky žiť v nebi.

Dnes mnohí ľudia žijú bez nádeje. Aj my sami sme azda občas prežili chvíle, v ktorých sme sa cítili takmer zúfalí. No ako kresťania nikdy nie sme úplne bez nádeje. Boh nás miluje a vykúpil nás – a to platí bez ohľadu na to, ako sa cítime. Má s naším životom plán, bez ohľadu na to, v akej situácii sa práve nachádzame. A pretože vstal z mŕtvych, aj my jedného dňa vstaneme z mŕtvych a budeme prežívať zjednotenie s ním.

Svätý Peter svojich bratov a sestry vo viere povzbudzoval, aby boli „pripravení obhájiť sa pred každým, kto ich vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nich“ (porov. 1 Pt 3, 15). Všetci máme určité sny a túžby a túžime, aby sa naplnili. No nič z toho sa nemôže vyrovnať prisľúbeniu večného života, ktoré nám Boh dal v Ježišovi. Bez ohľadu na to, aké zápasy možno práve prežívame vo svojom živote, toto je naša pevná nádej. Počas tohto Veľkonočného obdobia sa teda pripravme na to, že budeme ľuďom hovoriť, prečo sme vložili svoju nádej do zmŕtvychvstania Ježiša Krista, nášho Spasiteľa!