Ani ja ťa neodsudzujem

„Čo si to urobil?

Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne“ (Gn 4, 10).

Týmito slovami Boh Kaina postavil pred skutočnosť, že zabil svojho brata Ábela. Boh mu povedal, že počul volanie Ábelovej krvi a že Kain sa za ňu bude zodpovedať. List Hebrejom zasa hovorí o „pokropení krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova“ (porov. Hebr 12, 24).

Čo presne volá Ježišova krv ešte hlasnejšie? Aké oznamuje posolstvo? Počas tohto Pôstneho obdobia sa zameriame práve na tieto otázky. Uvidíme, že Ježišova krv hlasno volá a oznamuje tri posolstvá:

• posolstvo o odpustení
• posolstvo o obete
• posolstvo o novej zmluve

Počas nasledujúcich štyridsiatich dní teda upierajme svoj zrak na Ježiša – na jeho ukrižovanie, pri ktorom na zem vytiekla jeho krv, a na Poslednú večeru, pri ktorej dal Ježiš svojim učeníkom „krv novej a večnej zmluvy“ (Mt 26, 28). Pozrime sa na posolstvo, ktoré nám chce Ježiš odovzdať, pretože ono nás môže voviesť do veľkonočnej radosti.

 

Krv odpustenia

Odpúšťam ti. Sú to len dve jednoduché slová, no majú hlboký význam. Povedať: „Odpúšťam ti“ je ako povedať: „Toto ti už viac nezazlievam. Nechcem, aby teba a mňa rozdeľovala spomienka na túto ranu.“ Keď hovoríš: „Odpúšťam ti,“ zároveň hovoríš: „Nebudem sa snažiť vrátiť ti to.“ Nie je to len vyhlásenie nejakého faktu, ale prejav túžby – túžby napraviť naštrbený vzťah. Keď človek počuje, ako mu niekto hovorí tieto slová, prežíva veľkú úľavu, zvlášť keď ho mrzí, že danému človeku ublížil.

Predstav si, aký to je pocit, keď človek počuje tieto slová povedať samého Boha. Teraz si predstav, že ich hovorí tebe. Sľubuje, že ti už nikdy nebude zazlievať tvoje hriechy, a sníma z teba vinu. Predstav si, ako hovorí: „Chcem obnoviť náš vzťah.“ Už len to, že by si počul tieto slová, naozaj ich počul, by ti mohlo od základov zmeniť život.

Toto je jedno z najdôležitejších posolstiev, ktoré nám chce Ježiš počas tohto Pôstu odovzdať. Chce nás presvedčiť, že nám odpustil – úplne, dokonale a navždy. Toto posolstvo má pre nás zvláštny význam najmä vtedy, keď máme problém odpustiť sami sebe alebo uveriť, že nám Boh môže odpustiť niečo, čo sme spravili. Písmo nám radí, že ak chceme, aby toto posolstvo padlo na úrodnú pôdu, máme sa obrátiť ku Kristovej krvi. Veď odpustenie nám všetkým umožnila a priniesla jeho obeta – vyliatie jeho krvi na kríži.

 

Ježiš, odpúšťajúci Mesiáš

Skôr než začneme hovoriť o Ježišovom kríži a jeho krvi, musíme sa pozrieť na Ježišovo verejné účinkovanie a na to, čo ho viedlo na Kalváriu. Ježiš už na samom začiatku svojho účinkovania oznámil, že Božie kráľovstvo možno získať pokáním – zrieknutím sa hriechu a úpenlivou prosbou o Božie odpustenie.

Ježiš ohlasoval Božie odpustenie a to bolo jeden z hlavných dôvodov, prečo sa niektorí vedúci predstavitelia Izraela proti nemu stavali tak rázne. Áno, aj oni vedeli, že Boh preukazuje milosrdenstvo tým, ktorí konajú pokánie a ľutujú svoje hriechy. No nepáčilo sa im, ako veľkoryso Ježiš toto milosrdenstvo ponúka. Videli ho odpúšťať cudzoložníkom prichyteným priamo pri čine, vyberačom mýta a rôznym iným hriešnikom. Jednému mužovi odpustil hriechy dokonca bez toho, aby sa presvedčil, že ich ľutuje (pozri Mk 2, 1 – 12)!

Ježišov zvyk uisťovať ľudí o Božom milosrdenstve a jeho túžba odpustiť aj tie najhoršie hriechy pohoršovala aj starších z ľudu. Mysleli si, že je na hriešnikov príliš mäkký a že hriech berie na ľahkú váhu. Vyzeralo to, akoby dvere Božieho kráľovstva otvoril všetkým dokorán. Spravodlivý človek by sa predsa hriešnikom zaiste vyhýbal, nie sa nimi obklopoval. Alebo by aspoň počkal, kým za ním neprídu posypaní popolom a oblečení v kajúcom rúchu; až potom by im udelil odpustenie. Najviac ich však znepokojovalo, že Ježiš odpúšťal hriechy, hoci na to nemal ani právo, ani moc!

No Ježiš práve ohlasovaním toho, že Boh je milosrdný a prijíma hriešnikov, pohýnal a získaval ľudské srdcia. Učil ľudí, že nemusia Boha presviedčať, aby im odpustil. Učil ich, že je to úplne naopak – to Boh sa snaží presvedčiť ľudí, že jeho najväčšou túžbou je opustiť im. Jeho milosrdenstvo je k dispozícii; otázka znie, či budú ľudia dosť pokorní na to, aby konali pokánie a toto milosrdenstvo prijali.

 

Krv odpustenia

Oponenti sa na Ježišovi veľmi pohoršovali. Neskôr sa začali snažiť podchytiť ho v reči. Kládli mu zákerné otázky, aby ho prichytili pri nejakom rúhavom výroku. Ba začali plánovať, že ho zabijú. No Ježiša nezastavili ani ich slová, ani skutky. On bol poslaný ohlasovať veľký Boží dar odpustenia a to chcel robiť aj zoči-voči smrti.

Ježiš teda ďalej ohlasoval Božie milosrdenstvo – až do dňa svojej smrti. Vtedy na kríži rovnaké posolstvo zvestovala jeho krv, a to najmocnejším spôsobom v dejinách. Táto krv zjavila posolstvo o odpustení každému človekovi, ktorý sa prehrešil proti Bohu – Ježišovmu priateľovi aj nepriateľovi.

Ježišova krv priniesla posolstvo odpustenia učeníkom, ktorí ho opustili v Getsemanskej záhrade. Ježiš ich nikdy za neodsúdil za to, že utiekli a skryli sa. Keď neskôr vstal z mŕtvych, vrátil sa k nim so slovami pokoja a odpustenia (pozri Jn 20, 21).

Jeho krv priniesla posolstvo milosrdenstva aj  jeho prenasledovateľom a vrahom. Ježiš odpustil farizejom aj saducejom, ktorí sa mu posmievali a bili ho pri vypočúvaní. Odpustil im aj to, že ho krivo obvinili pred Pilátom a burcovali zástupy, aby si žiadali jeho ukrižovanie. Odpustil dokonca aj rímskym vojakom, ktorí ho zo zábavy trápili, a tiež tým, ktorí mu nohy a ruky prerazili klincami. Ježiš o týchto všetkých povedal len: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).

 

Posolstvo Ježišovej krvi

„Otče, odpusť.“ Toto posolstvo nám šepká Ježišova krv počas tohto Pôstneho obdobia. Ježiš chce, aby sme sa počas toho, ako ho budeme týchto štyridsať dní sprevádzať na krížovej ceste, zamerali práve na toto posolstvo. V hĺbke svojho srdca vieme, že za svoje hriechy si zasluhujeme trest. No v Kristovi nás Boh zmieril so sebou. Už nám naše hriechy nepočíta (pozri 2 Kor 5, 18 – 19).

Ak máš o tom pochybnosti, spomeň si, koľkokrát Ježiš počas svojho pozemského života nastavil druhé líce. Nepočítal ľuďom mnohé previnenia, ktorými sa proti nemu prehrešili. Také hlboké bolo jeho milosrdenstvo voči nim. A rovnaké milosrdenstvo má aj s tebou. Mal plné právo osopiť sa na svojich žalobcov. Celkom oprávnene si mohol na obranu privolať légiu anjelov alebo zázračne zostúpiť z kríža a odsúdiť svojich odporcov (pozri Mt 26, 53; Mk 14, 29 – 30). No neurobil to. On odpustil každému.

Keď budeš počas tohto Pôstneho obdobia hľadieť na kríž a rozjímať nad krvou, ktorú za teba Ježiš vylial, spomeň si, že neexistuje hriech, ktorý by Ježiš vrúcne netúžil odpustiť. On chce odpustiť všetko – aj cudzoložstvo, krádež, násilie, ba aj vraždu alebo potrat. A aj hnev, ohováranie, žiadostivosť či pýchu. Ježiš sa rozhodol, že namiesto toho, aby ťa odsúdil, vyleje za teba svoju krv. Si oslobodený od odsúdenia a viny. Ak k nemu kajúcne a s ľútosťou prídeš, zakúsiš jeho odpustenie.

Ak by si počas tohto Pôstu rozjímal len nad jedným veršom z Písma, nech je tým veršom toto nesmierne veľké prisľúbenie: „O čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu“ (porov. Hebr 9, 14). Nauč sa tieto slová naspamäť. Raduj sa z nich. Uchovávaj si toto prisľúbenie hlboko vo svojom srdci. Započúvaj sa do slov odpustenia, ktoré ti hovorí Ježišova krv.