Napodobniť Svätú rodinu

Štyri črty, ktoré to umožnia

Podobne ako mnohí rodičia i ja so svojou manželkou každý deň riešime v rodine skutočné a náročné problémy. Máme dvoch dospievajúcich synov a tri mladšie deti. Podobne ako mnohé rodiny aj naše deti sa bijú a hašteria.

Niekedy sú milé a láskavé, ale inokedy sú neúctivé. Niekedy nechcú robiť domáce práce a domáce úlohy.

Okrem týchto veľmi bežných problémov s deťmi moja manželka i ja musíme vyvážiť prácu a rodinný život, vychovávať deti, sledovať financie a riešiť manželské nezhody. Je to náš život! Hoci by sme nikdy svoje deti nevymenili (aspoň väčšinou nie!), každý deň prináša svoje dilemy i napätia.

Táto realita je v ostrom kontraste s vnímaním Svätej rodiny v mojom detstve. Zdalo sa, že Ježiš, Mária a Jozef majú taký pokojný život. Veď Mária a Jozef nikdy nezhrešili a Jozef sa správal ako svätec! Ľahko by sme mohli „Svätú rodinu“ vypustiť z hlavy ako niečo minulé a pre dnešný svet nepodstatné.

Preto je dôležité, aby sme sa neuspokojili plytkým vnímaním Svätej rodiny! Hoci žili v inej dobe a kultúre, rodinný život Ježiša, Márie a Jozefa nám môže priniesť nádej. Ukazuje nám, ako aj my môžeme žiť ako „svätá rodina“.

 

Plní skúšok

Jozef i Mária mali skutočné problémy, dokonca vážne krízy, aké rodiny obyčajne nemajú. Predstavte si, ako by ste sa cítili, keby ozbrojení vojaci chodili od domu k domu a hľadali vášho syna alebo dcéru s úmyslom zavraždiť vám dieťa! Môže vás zovrieť strach, hnev a zatrpknutosť nielen na dni, ale na celé roky. To je len jedna zo skúšok, aké znášali Mária i Jozef. Báli sa o synov život a utiekli z domu a z jedinej krajiny, ktorú poznali. Neskôr museli odpustiť tým, čo ich ohrozovali, aby ich nezväzovala zatrpknutosť.

Mária už znášala skúšku – pred Ježišovým narodením. Mnohí v jej meste asi vedeli o jej nemanželskom tehotenstve. Reči v mestečku môžu byť zlomyseľné. Mária bola asi terčom rôznych vtipov a ohováračských rečí zo strany tých, s ktorými vyrastala. A to všetko ešte pred normálnymi ťažkosťami s výchovou syna!

Ježišovi rodičia mali aj finančné problémy. Žiť skromne bolo pravidlo, ktorým sa riadili. Museli byť šetrní, ale aj tak museli platiť desiatky. Keď mal ich syn 12 rokov, dostali asi ten najväčší strach: dieťa sa im stratilo!

Keby sa jedno z vašich detí na niekoľko dní stratilo, vari by vás nezožieral strach a pocit viny? Mária s Jozefom museli celé dni zápasiť s odsudzujúcimi myšlienkami, aké by mal každý rodič v podobnej situácii: Nájdeme svojho syna? Nie je zranený? Prečo sme ho nedržali pri sebe? Utiekol úmyselne?

 

Môžeme sa stať svätou rodinou?

Ak Mária s Jozefom mali podobné skúšky ako my, čo presne znamená byť „svätou rodinou“? A ako máme žiť ako oni? Hoci Jozef i Mária sa väčšinu svojho života venovali svetským záležitostiam, vnímali Božie povolanie a plán pre svoj život. Vedeli, že keď vychovávajú Ježiša, zohrávajú jedinečnú úlohu v Božom pláne. Ani v tých najhorších časoch nemohli uniknúť skutočnosti, že Božia ruka osobitne spočíva na ich živote.

Samozrejme, hoci žiadna matka či otec nikdy nebudú vychovávať vteleného Božieho Syna ako svoje dieťa, každý manžel a manželka majú podobný zmysel pre Boží plán pre svoju rodinu. Boh jedinečne povolal každú rodinu; nikto iný nedostal príležitosť milovať a vychovávať vaše deti. Musíme nájsť tento zmysel pre úžas aj počas „psích dní“, keď sa súrodenci bijú a máme finančné ťažkosti. Boh vás osobne povolal!

Vzťah Márie a Jozefa nebol založený na spoločných záujmoch alebo podobných osobnostných črtách. Hoci si možno boli veľmi podobní, to nebol základ ich jednoty. Základom ich manželstva bol ich vzťah k Bohu. Táto sila ich držala spolu počas skúšok. Podobne je dôležité aj v našich rodinách, aby aspoň jeden rodič – ak nie obaja – našli svoju silu vďaka vzťahu k Bohu.

Manželia a manželky nie vždy rovnako pristupujú k viere. Často (ale nie vždy!) si manželky viac uvedomujú, že potrebujú Božiu prítomnosť v rodine. V týchto situáciách asi len manželka nájde svoju silu skrze modlitbu. Slobodné mamičky sa osobitne potrebujú obrátiť k Pánovi o energiu a múdrosť pri výchove svojich detí.

Nech už sú podmienky akékoľvek, je požehnaním, keď si jeden rodič prehĺbi svoj vzťah k Bohu. Počas skúšok viera jedného rodičia prinesie silu a pokoj pre celú rodinu. Samozrejme, je najlepšie, keď sa obaja rodičia usilujú z celého srdca nasledovať Pána.

 

Oddelení pre Boha

Ďalší rozmer „svätej rodiny“ spočíva v tom, že si uvedomujeme, že sme oddelení pre Boha, aby sme naplnili svoje povolanie a budovali jeho kráľovstvo. Keď si to uvedomujeme, náš život bude mať prirodzene iné priority než väčšina ľudí vo svete. Nemusíme vlastniť čo najviac. Nepotrebujeme, aby naše deti vyhrali v každej hre alebo získali červený diplom. Naša istota nespočíva v tom, po čom mnohí iní túžia.

Byť svätou rodinou znamená, že chceme poslúchať Boha vo všetkých svojich rozhodnutiach. Boh nie je jednoducho spolu-pilot, ktorý nám pomáha, keď ho niekedy zavoláme. Chceme, aby sa mu páčilo každé naše rozhodnutie – či už sa týka rodičovského potrestania alebo rodinnej večere. Chceme počúvať Boha a žiť tak, ako chce, aby sme žili. Toto znamená byť „oddelení pre Boha“.

Chceme dôverovať Bohu najmä v najťažších situáciách. Keď sa naše deti zle správajú a nevieme, ako zareagovať, keď nám dochádzajú peniaze a iskrí to v našom manželstve, chceme nájsť spôsob, ako poslúchať Božiu vôľu vo svojich vzťahoch. Toto znamená byť svätou rodinou.

Ďalšia dôležitá stránka života svätej rodiny sa týka pokánia a modlitby. Mnohí z nás si spomínajú na film, ktorý definoval dnešnú definíciu pokánia: „Láska znamená, že nikdy nemusíš povedať prepáč.“ Ó, keby to tak bolo! Ak vy i ja máme mať svätú a láskyplnú rodinu, presný opak je pravdou.

Láska znamená pravidelne prosiť o odpustenie a ponúknuť ho. Láska znamená neprechovávať zatrpknutosť či hnev. Láska znamená uznať, keď som ublížil svojej manželke a uistiť sa, že náš vzťah neutrpel ujmu. Pokánie v manželstve je jeden z najkrajších darov z neba. Obmäkčuje srdce urazeného a uzdravuje zranenie vo vzťahu. Urobili by sme dobre, keby sme praktizovali pokánie a odpustenie a učili to aj svoje deti.

Byť svätou rodinou tiež znamená, že nájdeme spôsob, ako sa spoločne modliť ako rodina. Považujeme to za ťažké s našimi deťmi, najmä tými dospievajúcimi. Ale z dlhodobého hľadiska krátka rodinná modlitba spojená so spoločnou účasťou na svätej omši bude mať na naše deti kladný vplyv. Ako hovorila Matka Terézia: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, ostane spolu.“

 

Každá rodina je jedinečná

Poznám zopár rodín, ktoré sú naozaj sväté. Jeden manželský pár vychoval šesť detí, jedno z nich je postihnuté. Počas 25 rokov povzbudzovali každé svoje dieťa vrátane postihnutej dcéry, aby nasledovali Pána a rozvíjali svoje jedinečné dary. A čo je najdôležitejšie, ich život a láska svedčia o živej viere.

Som blízky priateľ iných manželov, ktorí nemajú na mnohé problémy rovnaký názor, ale aj oni sú svätí. Obaja ovdoveli. Spojiť dve oddelené rodiny do jednej bola pre nich skutočná skúška. Priniesli si so sebou rôzne rodičovské filozofie a stratégie pre výchovu a niekedy ich názory na seba tvrdo narážali. Ale pre svoju ochotu konať pokánie a odpustiť si navzájom a pretože dávali prednosť Božej ceste pred svojou, ich deti zakúsili krásny rodinný život.

Tretí manželský pár má ťažkosti s tvrdohlavým dieťaťom. Hoci nemajú žiadne čarovné odpovede, chcú sa naučiť, ako môžu svojej dcére pomôcť. Jej výbuchy hnevu a náladovosť môže záporne ovplyvniť atmosféru v celej rodine. Títo manželia mi však povedali, že ich dcéra ich naučila, ako veľmi potrebujú Boha ako základ pre svoju rodinu. Aj oni sú svätá rodina.

Silné i slabé stránky každej rodiny sa veľmi líšia. V každom prípade sú však sväté, lebo čo najlepšie sa usilujú dávať Ježiša vo svojom živote na prvé miesto. Jeden alebo obaja rodičia hľadajú Boha v modlitbe. Chcú, aby v ich rodine viac prúdila láska a povzbudenie než kritika a negativita. Usilujú sa učiť svoje deti konať pokánie. A v každom prípade každý týždeň chodia spoločne na svätú omšu.

Samozrejme, prídu chvíle, keď sa nám nebude dariť. A vtedy si možno položíme otázku, či sa vôbec oplatí napodobňovať Svätú rodinu. Pamätajte však, že Bohu sa páči naša vernosť. My sa skôr sústreďujeme na svoje neúspechy, ale on vidí úmysly nášho srdca. Keď sa situácia nevyvíja dobre, máme pokušenie v zúfalstve to vzdať. Namiesto toho môžeme v každej chvíli dňa volať na Boha a prosiť ho, aby požehnal naše úsilie byť rodinou, ktorá svedčí o jeho živote a láske.