Ako som objavila Matku, s ktorou je možné mať vzťah

Panna Mária Guadalupská, oroduj za nás

Eileen Morganová

 Keď som bola dieťa, mali sme doma ikonu Panny Márie, ktorej oči akoby sledovali človeka všade, kam išiel. Moja starká zo žartu hovorievala, že by som mala byť dobrá práve preto, že ma stále sleduje táto Panna Mária.

Na katolíckej základnej škole nám prízvukovali, že Mária bola po každej stránke dokonalá, pretože bola počatá bez dedičného hriechu. Preto vždy, keď som hľadela na jej sochu v škole, krásnu a oblečenú v bielo-modrých šatách, vravela som si v duchu: „Niekto taký dokonalý ma nemôže pochopiť.“ Keď som neskôr vyrástla a dospela, našla som si cestu ku Ježišovi. On vedel, ako sa cítim, keď som o niekoho alebo o niečo prišla; on chápal moju bolesť, môj zármutok, moju radosť i môj hnev. Dokonca chápal aj moje zlyhania a pády. Ale Mária? Nie, ona to nemohla pochopiť.

 

Priateľ, ktorý dôveroval Panne Márii

Manželstvo a rodičovstvo prinieslo do môjho života nové výzvy a potreby. Môj manžel bol vojakom v námorníctve a často bol celé mesiace na mori. Naši malí synovia mali zdravotné problémy a naša nedávno narodená dcéra začala mať tráviace ťažkosti. Hoci chcela už ako jedenapolročná jesť normálne jedlo ako jej bratia, predsa dokázala stráviť stále len materské mlieko. Jedného dňa, keď som už bola na pokraji svojich síl, zašla som do miestneho skautského centra, kde pracoval náš rodinný priateľ Joseph.

Joseph chcel vedieť, prečo som taká unavená. Povedala som mu, čo ma tak vyčerpáva, a on ma uistil, že sa bude za mňa modliť. Keď som potom prišla za ním druhý raz, moji synovia sa k nemu okamžite rozbehli, pretože pre nich vždy mal nejaké sladkosti. Tentoraz mal však niečo aj pre mňa: obraz Panny Márie Guadalupskej. Vedela som, že mi tým chce pripomenúť, aby som prosila Máriu o orodovanie; inak pre mňa tento obraz nemal žiadny zvláštny význam.

Joseph mi povedal, že moja dcéra bude určite v poriadku, pretože ju vložil do starostlivosti Panny Márie. A naozaj asi o rok neskôr moja dcéra začala reagovať na liečbu. Nepripisovala som to Máriinmu príhovoru, no nezabudla som za to poďakovať Ježišovi, jej Synovi.

 

Aj Mária sa tak cítila

Ešte aj po ôsmich rokoch po týchto udalostiach nám doma stále visel tento obraz Panny Márie Guadalupskej. Medzičasom som si prečítala, aký zaujímavý príbeh sa s ním spája. V tom čase sa mojej dcére, ktorá vtedy chodila už na základnú školu, vytvoril na nohe akýsi opuch. Mysleli sme, že je to dôsledok nejakého zranenia z basketbalu. No keď jej nezaberala žiadna liečba, išli sme s ňou k chirurgovi. Ten nariadil operáciu poranenej šľachy.

Po operácii za nami prišiel lekár a povedal nám čosi, čo sme vôbec nečakali: naša dcéra má zriedkavú formu rakoviny, takú, ktorá sa šíri od nôh cez lymfatické uzliny až do slabín. Náš svet sa odrazu prestal točiť. Boli sme šokovaní. No potom nám povedal ešte čosi horšie: liečba je náročná a vyhliadky pochmúrne. Celá naša rodina bola zdrvená.

Naša dcéra takmer okamžite začala s liečbou. Jedného dňa, po tom, čo som bola práve svedkom toho, ako prežila ďalšiu bolestivú procedúru, som sa rozplakala na toalete. Cítila som sa bezmocná a osamelá. Vtom sa mi v mysli nečakane vynoril obraz Panny Márie, držiacej svojho mŕtveho syna Ježiša. „Áno,“ vzlykala som, „ty, Mária, rozumieš tomu, ako sa cítim. Neviem, čo mám robiť. Prosím, pomôž mojej dcére.“ Slzy mi neprestajne tiekli z očí, no už v priebehu niekoľkých minút som začala pociťovať akúsi prítomnosť lásky. Áno, Božia Matka Mária presne vie, ako sa cítim. Veď aj ona sa tak cítila.

 

Posolstvo od Panny Márie

O pár dní neskôr nás prišla do nemocnice navštíviť jedna naša blízka priateľka a moja kolegyňa z malej katolíckej farnosti, v ktorej som pracovala. Práve sa vrátila z Mexika. Počas tamojšieho pobytu navštívila aj Baziliku Panny Márie Guadalupskej. Povedala, že pre nás čosi má, a potom mi dala do ruky medailu Panny Márie Guadalupskej s tým, že sa s ňou spája jeden príbeh.

Počas návštevy tohto pútnického miesta zišla dolu schodmi do malej kaplnky pod hlavnou katedrálou. Táto kaplnka je postavená na mieste, kde Juan Diego mával zjavenia Panny Márie. Kľakla si, aby sa tam pomodlila, a vtom uvidela košík plný medailí. V srdci a mysli pritom vnímala, že jednu z nich má – spolu so zvláštnym posolstvom – priniesť našej dcére. Keď mi táto priateľka hovorila toto posolstvo, bola trochu nervózna, pretože sa bála, že si budem myslieť, že jej preskočilo. Panna Mária jej totiž povedala, aby dala túto medailu našej dcére a aby ju ona potom stále nosila; mala mi tiež pripomenúť, že ona sa o ňu stále stará.

Už druhý človek mi teda povedal, že Panna Mária sa stará o moju dcéru. Pozrela som sa na túto svoju priateľku a uverila som posolstvu, ktoré jej Panna Mária dala. Neskôr som túto medailu zavesila našej dcére na krk. Odvtedy ju stále nosí.

 

Uzdravená a prenesená

Naša dcéra zázračne prežila, hoci neprežili mnohí z jej priateľov, ktorí podstupovali rovnakú liečbu. V dôsledku tejto liečby mala rôzne ďalšie zdravotné a emocionálne problémy, no Mária ju cez to všetko verne preniesla. Dnes je naša dcéra detskou lekárkou a veľmi si uctieva Pannu Máriu Guadalupskú.

Aj ja a môj manžel sa dennodenne vo svojich modlitbách obraciame na Pannu Máriu a oslovujeme ju pritom „Matka Mária“. Taktiež nás častokrát spája s inými katolíkmi. Stačí, že nejakí farníci z našej farnosti vidia, že máme na krku medailu Panny Márie, a hneď nám začnú otvorene rozprávať o svojich problémoch a ťažkostiach a prosia nás o modlitbu. Ja som na vlastné oči videla, že Mária dokáže s nami cítiť vo všetkých problémoch a trápeniach, a to najmä pri starostiach o rodinu, ktoré aj sama zakúšala. Mária je skutočne „našou“ Matkou – Matkou všetkých ľudí – a stará sa o nás viac, než si dokážeme predstaviť.