Sloboda byť sám sebou

Ako mi Boh pomohol vyrovnať sa s minulosťou

Matt Lozano

 „Nechcem tvoje rady!“ zakričal som do telefónu tesne predtým, ako som ho – trasúc sa hnevom – zložil. Telefonát, ktorý sa začal ako bežný rozhovor o tom, či by som mal kúpiť jeden dom, sa zmenil na záchvat hnevu voči môjmu otcovi. Vychádzam s ním väčšinou dobre a zvyčajne na jeho rady dám. Môj výbuch hnevu bol preto taký neočakávaný, že znepokojil aj mňa samého.

V tej chvíli som si uvedomil, že čosi vo mne nie je v poriadku.

Hlboké obrátenie

Pred desiatimi rokmi som odovzdal svoj život Kristovi a prežil som radikálnu zmenu. Zo smutného, depresívneho a nahnevaného tínedžera sa stal šťastný, spokojný a láskavý človek. Moja zmena bola taká radikálna a viditeľná, až sa moji učitelia začali obávať, že som začal brať drogy!

Zo svojho nového vzťahu s Kristom som bol nadšený. Pocítil som novú lásku k ľuďom a túžbu podeliť sa s nimi o vieru. Na univerzite som sa horlivo pohrúžil do modlitby, čítania Písma a budovania pevných priateľstiev s inými kresťanmi. Po skončení univerzity ma Boh skrze vzťah s mojou manželkou Jennifer priviedol k ešte hlbšej slobode. V Jennifer som našiel človeka, ktorý ma skutočne poznal a miloval ma takého, aký som bol.

No napriek tomu, že sa toho v mojom živote zmenilo tak veľa, niečo ma stále spútavalo. Vždy, keď som sa dostal do nejakej ostrej výmeny názorov alebo som sa cítil nepochopený, plný hnevu a pocitu krivdy som sa stiahol do seba. Strach z toho, že nebudem pochopený, sa vkrádal do každého môjho vzťahu, a každý konflikt vyvolával v mojom srdci hlbokú bolesť.

Keď som sa cítil nepochopený

Narodil som sa ako tretí syn zo štyroch. Keď som vyrastal, často som videl veci z iného uhla ako moji bratia a v dôsledku toho som sa neraz dostal do rôznych hádok. Často som si do detailov pamätal niečo, čo som čítal alebo počul, no moji bratia ma obviňovali, že preháňam. Uťahovali si zo mňa a obviňovali ma, že si stále vymýšľam. Inokedy som do nášho rozhovoru vniesol nejakú kreatívnu myšlienku, no oni uprednostňovali čierno-biele odpovede. V dôsledku toho som začal byť zakríknutý a bál som sa pred nimi hovoriť, čo si myslím.

Mali sme mnohé rodinné porady, na ktorých sme sa snažili vyriešiť naše nezhody. Mnohé z týchto stretnutí sa dosť vyostrili, pretože sa mi zdalo, že všetci si myslia, že tým jediným „problémom“, ktorý treba v našej rodine vyriešiť, som ja. Často som pritom na druhých zaútočil alebo som sa snažil utiecť preč. Počas jedného takéhoto rozhovoru som dokonca vyskočil z okna na prvom poschodí, len aby som sa od toho ušiel!

Postupne som začal veriť tomu, že som až taký odlišný, že ma nikdy nikto nepochopí. Vždy, keď som sa cítil nepochopený, cítil som takú bolesť, akoby mi niekto vrážal do boku nôž. Zveličoval som alebo som klamal, aby som nemusel hovoriť, čo si naozaj myslím. Prijal som falošné ja a predstieral som, že som taký človek, akého druhí dokážu pochopiť. Urobil som všetko na svoju obranu a pre to, aby som ospravedlnil svoje správanie.

Zriekanie sa lží

Po desiatich rokoch od môjho obrátenia Duch Svätý spomínaný konflikt s otcom o dome použil na to, aby ma od toho oslobodil. Keď mi začal hovoriť, čoho sa obáva, ja som si to vyložil ako nedostatok dôvery vo mňa. Opäť som pocítil hlbokú bolesť plynúcu z pocitu, že som nepochopený. Vzbĺkol vo mne hnev a po tom, ako som naňho nakričal, som zložil. V tej chvíli som si uvedomil, že čosi v mojom vnútri nie je v poriadku. Zavolal som naspäť otcovi a poprosil som ho, či by sme sa spolu nemohli pomodliť tak, ako sme sa modlievali, keď som bol malý.

Prišiel som k otcovi domov a on mi položil niekoľko otázok. Opýtal sa ma, aké to pre mňa bolo vyrastať v našej rodine. Povedal som mu o chvíľach, keď som sa cítil celkom odlišný, keď som sa cítil nepochopený a sám. Začal sa so mnou modliť. Viedol ma k oľutovaniu mojich hriešnych reakcií a k odpusteniu členom rodiny za to, že ma nezahrnuli láskou a pochopením, ktoré som potreboval.

Začal som sa zriekať všetkých lží, ktoré diabol použil, aby ma spútal. Povedal som: „V mene Ježiša Krista sa zriekam lži, že ma nikto nikdy nepochopí.“ Pred týmto okamihom som bol presvedčený, že mojím problémom sú tí druhí. Teraz som vedel, že je to lož. Keď som sa tejto lži v Ježišovom mene zriekol, už ma ďalej nemohla mučiť, lebo jej moc bola zlomená. Vo svojom srdci som začal počuť Boží hlas, ktorý mi šepkal: „Synu, ja som ťa vždy poznal. Ja som ťa vždy chápal.“

Sloboda slúžiť

Od tej chvíle je môj život úplne iný. Už viac nezakusujem ochromujúci strach z nepochopenia ani nutkanie brániť sa. Keď ma niekto opraví alebo nepochopí môj uhol pohľadu, nemám pocit, akoby sa mi rúcal celý svet, ani necítim úzkosť, ktorú som kedysi prežíval. Viem, že sa môžem rozbehnúť k svojmu nebeskému Otcovi a prijať jeho lásku a pochopenie.

Odúčam sa sebaospravedlňovaniu, ktoré ma viedlo k hľadaniu chýb v druhých. Namiesto toho, aby som ich obviňoval alebo im nedôveroval, začínam si uvedomovať svoju vlastnú slabosť. Taktiež sa učím správne navonok vyjadriť to, čo je v mojom vnútri, a nevnímať druhých ako tých, ktorí ma automaticky posudzujú.

Svätý Pavol napísal: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom“ (Ef 6, 12). Tento verš nabral pre mňa nový zmysel, pretože si začínam uvedomovať, že ľudia nie sú moji nepriatelia. Skutočnými nepriateľmi sú klamstvá, ktoré ma sužovali a odizolovali od druhých.

Keď sa dnes obzriem späť, vidím, že diabol sa mi snažil zabrániť spoznať moju identitu, spoznať to, kým som v Kristovi. Dnes píšem knihy a články a pravidelne sa prihováram veľkým skupinám ľudí. Napodiv, ukázalo sa, že jedným z mojich najväčších darov je zrozumiteľná a jasná komunikácia. Lži, ktorým som uveril, mi bránili slobodne a v láske sa darovať a používať svoje dary v službe. To, čo chcel diabol použiť na moje zničenie, Boh premenil na veľké požehnanie.

 

Matt Lozano napísal spolu so svojím otcom Nealom niekoľko kníh. Ich spoločnú knihu Otcovo srdce sme v roku 2016 vydali v našom vydavateľstve.