Naplnení Duchom

Duch Boha zviditeľňuje

 

Hoci pôsobenie Ducha v Starom zákone bolo úžasné, Boh mal ešte väčšie plány. Každé vyliatie Ducha pramenilo z Božej túžby priviesť svoj ľud k životu – nielen telesne, ale aj duchovne. Boh túžil po ľude, ktorý ho bude poznať osobne, ktorý ho bude mať za Otca a bude s ním žiť vo vzťahu lásky a poslušnosti. No na to ľud potreboval mať „nové srdce a nového ducha“ (porov. Ez 36, 26). Tie im však mohol dať len sám Boh.

Izaiáš predpovedal príchod Mesiáša, na ktorom spočinie Duch Pána, „duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom“ (Iz 11, 2). Nemalo ísť len o dočasné alebo čiastočné pomazanie ako kedysi pri kráľoch a prorokoch; na Mesiášovi mal Duch s plnosťou svojich darov, vdýchnutých Bohom, spočinúť natrvalo. Tento Mesiáš, Pomazaný, mal Izrael vyslobodiť z jeho hriechov. Rovnakým Duchom, akým bude pomazaný Mesiáš, mal byť potom pomazaný aj Izrael – ba nielen Izrael, ale aj všetky národy sveta (pozri Joel 3, 1). No toto nesmierne a dynamické Božie dielo sa začalo v malom a v skrytosti: v Márii.

 

Mária, zatônená Duchom

Mária aj Jozef sa nepochybne od detstva modlili za to, aby prišiel Mesiáš a spasil Izrael. No podobne ako ostatní Izraeliti, ani oni nevedeli, kedy a ako sa to stane. No keď sa anjel zjavil Jozefovi a Márii, obom im pripomenul ďalšie Izaiášovo proroctvo:

 

„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel“ (Mt 1, 23; Iz 7, 14).

 

Mesiáš mal prísť tým najintímnejším spôsobom: Boží Duch mal vdýchnuť Boží život do panny a sám Boh sa mal stať telom. Mocou Ducha Mária naozaj počala Ježiša, ktorý je Synom Najvyššieho (pozri Lk 1, 32. 35). Tvorivý dych Ducha [pneuma, čo je grécky ekvivalent hebrejského slova ruach] zatônil Máriu a v jej vlastnom tele začal žiť Boží Syn. Aké pozoruhodné, aké pokorné, že Boh prijal našu slabú a krehkú ľudskú prirodzenosť! A predsa tak vyplnil svoju odvekú túžbu: prebývať so svojím stvorením.

Tým, že sa Mária podrobila Duchu a uverila Božiemu slovu, ktoré vyslovil anjel, stala sa nádobou Božieho života (pozri Lk 1, 38). No Ježišovo počatie v Márii bolo viac než len čírym vyplnením Božieho prísľubu o príchode Mesiáša. Toto skryté dielo Ducha v Márii bolo predzvesťou Božieho plánu, že všetci veriaci raz budú naplnení Duchom Svätým a stanú sa „nositeľmi Boha“.

Boh nás pozýva prijať toho istého Ducha Svätého, ktorý zatônil Máriu. Podobne ako ona, aj my môžeme otvoriť svoje srdce a podriadiť svoju vôľu Bohu. Môžeme dať Božiemu Duchu svoje áno a dovoliť mu, aby nás zmenil, aby v nás vyformoval Krista. Áno, nie vždy je ľahké dôverovať v Božie cesty; zvlášť, keď to, čím prechádzame, sa nám zdá nejasné alebo ťažké. No kúsok po kúsku môžeme začať lepšie vnímať jeho láskyplnú prítomnosť vo svojom vnútri. Tak sa stávame otvorenejšími voči Božím cestám – a aj ochotnejšími podriadiť sa im. Keď sa učíme vzdať svojich sebeckých túžob a prijímame za svoje to, čo leží na srdci Bohu, Duch do nás môže vniesť viac Božieho života a charakteru. A keď spolupracujeme s Duchom, začíname viac premýšľať, konať a milovať tak ako on. Dokážeme prinášať Božie svetlo a lásku ľuďom okolo seba. Tak sa pre tento svet stávame tými, ktorí „prinášajú Boha“.

 

Neviditeľný Boh sa stáva viditeľným

Hoci Duch pôsobil skryto, predsa osvietil Máriinu príbuznú Alžbetu tak, že dokázala v Márii rozpoznať prítomnosť Mesiáša. Najskôr sa v jej lone zachvel Ján Krstiteľ (pozri Lk 1, 41). Potom Duch naplnil samotnú Alžbetu a ona nazvala Máriu „matka môjho Pána“ a chválila ju za to, že uverila, že Boh naplní svoje prisľúbenia (pozri Lk 1, 42 – 45). Je teda jasné, že Duch zjavil prítomnosť Boha uprostred svojho ľudu ešte pred jeho narodením.

Aj nám môže Duch pomôcť rozpoznať Ježišovu prítomnosť. Keď cítime úzkosť alebo obavy, Duch nás môže pobádať hľadať Ježiša v modlitbe. Pri svätom prijímaní nám Duch môže ukázať, že Ježiš je nám tak blízko, ako len môže byť, a túži po tom, aby sme si pred ním vyliali srdce. Duch nám tiež môže pomôcť spoznať Ježiša v láskavosti blížneho, ktorý sa pri nás pristaví a spýta sa nás, ako sa máme. Duch nám môže bežnými aj menej bežnými spôsobmi zjavovať skutočnosť, že Ježiš, Emanuel, je s nami. A podobne ako Mária a Alžbeta, aj my môžeme po tom, čo spoznáme Ježiša, pocítiť, že nás Duch pobáda k chvále a zvelebovaniu Boha.

 

Ježiš – naplnený Duchom

V Ježišovi však Duch nezjavil len Božiu prítomnosť; on viedol každý Ježišov čin a vplýval na každú stránku jeho bytia. Ježiš nám ukázal, ako vyzerá človek naplnený Božím dychom. Ježiš sa už v detstve učil riadiť vedením Ducha. To on na neho vylieval milosť, ktorá mu pomáhala rásť v múdrosti a sile (porov. Lk 2, 40). Duch viedol Ježiša k tomu, aby vyhľadával dôvernú blízkosť svojho nebeského Otca v chráme a aby sa ako mladík učil poslušnosti svojim pozemským rodičom (porov. Lk 2, 49. 51).

Pri krste na Ježiša zostúpil Duch v podobe holubice, aby ho pomazal na jeho poslanie. Otec vtedy dosvedčil, že Ježiš je jeho „milovaný Syn“ (Mt 3, 17). Duch potom vyviedol Ježiša na púšť, aby ho tam pokúšal diabol (pozri Mt 4, 1 – 11). Tam sa Ježiš naučil dôverovať Otcovi, vzdorovať pokušeniu a pevne sa držať právd Písma – aj v ťažkých chvíľach. Z púšte vyšiel posilnený a odskúšaný ohňom protivenstva.

Ježiš – naplnený Duchom a obdarovaný jeho mocou – všetkým, čo hovoril a robil, odkrýval Božiu tvár. Keď jedol s hriešnikmi a vydedencami a uzdravoval malomocných a iných chorých, poukazoval na Božie milosrdenstvo. Rečou na vrchu, vysvetľovaním podstaty Zákona a vyháňaním démonov poodhaľoval Božiu múdrosť a autoritu. A keď ticho znášal posmech a mučenie a ako obetu priniesol svoj život na kríži, aby nás spasil, zjavil, aká svätá a obetavá je Božia láska.

 

Ovocie Ducha

Keď sa pri silnom vetre ohýba strom, samotný vietor nevidno; vidíme len to, ako pôsobí na daný strom. Veľmi podobne bol skrytý aj Boží Duch v Ježišovi, no prinášal viditeľné ovocie. A práve toto ovocie pomohlo Ježišovým učeníkom aj mnohým ďalším spoznať, že v Ježišovi prebýva Boh medzi nami.

Na Ježišovom živote vidíme, čo túži Duch vykonať vo všetkých Božích deťoch: chce v nás zviditeľniť Boha. Keď do nás Duch vdýchne Boží život, zakúsime blízkosť Otca, odvahu a smelosť, autoritu a radosť, ktoré pochádzajú od Ducha. A aj my, podobne ako Ježiš, budeme môcť druhým zjaviť prítomnosť a činnosť Ducha.

Duch žije v našom vnútri, aby nám pomohol prinášať ovocie, ktoré by sme nemohli priniesť len svojimi vlastnými silami. Možno si napríklad všimneme, že zostávame pokojní, aj keď naša rodina zápasí s chorobou alebo finančnými problémami. To je ovocie pokoja! Alebo si možno uvedomíme, že dokážeme ochotnejšie milovať člena rodiny, ktorý nám bol nepríjemný. To je ovocie lásky! Alebo si možno uvedomíme, že máme silnejšiu túžbu tráviť čas s Ježišom a adorovať ho v Eucharistii. To je ovocie bázne a úcty. Všetko sú to viditeľné znamenia toho, že Duch neviditeľne pôsobí nielen v nás, ale aj prostredníctvom nás.

 

Duchu Svätý, daj, aby som videl!

Nie je vždy ľahké rozpoznať pôsobenie Ducha Svätého – a niekedy môže byť aj náročné podvoliť sa Duchu a prinášať jeho ovocie. Aj v tomto smere platí to, čo povedal Ježiš Nikodémovi: „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha“ (Jn 3, 8). Veľká časť nášho duchovného života je tajomstvom.

No ako v Markovom evanjeliu Ježiš otvoril telesné oči slepému Bartimejovi, aj nám môže Duch pomôcť uzrieť Krista a jeho pôsobenie v nás i okolo nás (pozri Mk 10, 46 – 52). V ďalšom článku uvidíme, ako Boh otvoril oči apoštolom, keď sa v hornej sieni zrodili z Ducha. Uvidíme, ako veľmi ich zmenil – a ako veľmi môže zmeniť aj nás.