Zatrúbte na roh!

Otvorenie jubilejného roku

Jubileum: udalosť a jej obrad

Najznámejším obradom kresťanského jubilea, ktoré sa slávi každých 25 rokov, je otvorenie svätých dverí. Symbolicky vyjadruje myšlienku, že počas Jubilea sa veriacim ponúka „mimoriadna cesta“ k spáse.

Biblická tradícia naopak spája „jubileum“ so zvukom rohu, ktorý má zasa pôvod v obetovaní Izáka (Gn 22, 1 – 18). Izák bol zachránený pred obetovaním a namiesto neho Abrahám obetoval barana, ktorý sa svojimi rohmi zamotal do kríka na vrchu. S touto udalosťou sa spája zvuk rohu, ktorý má dvojitú funkciu. Prvou je pripomínať Bohu Abrahámovu vieru a záchranu Izáka a všetkých jeho potomkov. V druhom prípade má zvuk rohu prebudiť pozornosť Abrahámových detí na moment milosti, ktorý sa začína uskutočňovať, ako oslobodenie „pre celú zem“.

V kresťanskej tradícii baran, ktorý sa obetuje namiesto Izáka, predstavuje Božieho Baránka, „toho, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29 – 34), Ježiša Krista, obetovaného za ľudstvo, aby všetkým poskytol univerzálnu spásu.

Biblické korene jubilea

Slovo „jubileum“ pochádza z hebrejského výrazu yobel, ktorý označuje baraní roh. Tento roh, používaný ako trúba, svojím zvláštnym zvukom oznamoval všetkým Židom začiatok jubilejného roka. Kniha Levitikus so svojím „kódexom svätosti“ je hlavným zdrojom pre oslavy jubilejného roka. V tomto prvom príspevku venovanom jubilejnému roku 2025, ktorý sa začína o niekoľko dní, práve kniha Levitikus vrhá prvé svetlo na túto udalosť, ktorá sa v rôznych náboženských tradíciách po tisícročia považuje za posvätnú:

„Budeš počítať sedem sobôt rokov, to znamená sedem krát sedem rokov; sedem sobôt rokov bude tvoriť štyridsaťdeväť rokov. Desiateho dňa siedmeho mesiaca zatrúbite na trúbu (šófar – שׁוֹפָר); v Deň zmierenia zatrúbite na trúbu po celej krajine. Posvätíš päťdesiaty rok a vyhlásiš slobodu po celej krajine všetkým jej obyvateľom. Bude to pre vás jubileum (jóbel – יוֹבֵל); každý z vás sa vráti k svojmu majetku a k svojej rodine“ (Lv 25,8-10).

Oslobodenie a všeobecná útecha

Viera vedie celú izraelskú kultúru k tomu, aby prežívala prvenstvo vzťahu s Bohom v čase, v práci, vo vzťahoch. Všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú ľudí, nástrojov a prostriedkov života, nemôžu podľahnúť nekonečnému sebectvu a nenásytnému karierizmu ľudí, najmä tých, ktorí už majú rôzne životné privilégiá (moc, zdroje, podporné siete).

Veriaci, oživení zjavenou vierou, nemôžu tolerovať rôzne formy otroctva (často doživotného), praktizované aj medzi inými národmi. Podobne je neprijateľné, aby rodina bola navždy zbavená svojej pôdy (z dôvodu zadlženosti alebo chudoby), pretože pôda patrí Bohu a je darom pre človeka.

Božie zákony v knihe Levitikus preto zasahujú na podporu spravodlivosti a nádeje. Môžu sa zdať nereálne vzhľadom na časový odstup jubilejných rokov a ťažkú uskutočniteľnosť ustanovení. Ich zameranie je však jasné a intenzívne. Rázne spochybňujú, vyzývajú a nabádajú veriacich, aby prijali dar a podporovali kultúru oslobodenia, ktorá sa premietne do „útechy“ ľudu a krajiny.

Definitívna jubilejná útecha sa uskutoční v Ježišovi z Nazareta. Práve vo vzťahu s ním, pravým Božím Baránkom, je možné zažiť „odpočinok“ a „občerstvenie“ Jubilea, ktoré je teraz natrvalo otvorené: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinok. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoje duše. Lebo moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28-30).

Andrzej Wodka, CSsR, publikoval na blogu Alphonsian Academy