Ježiš, kameň úrazu pre mnohých

Škandál kríža

Učeníci museli byť ohromení. Práve dali Ježišovi rozumný návrh: celý deň predsa slúžil veľkému zástupu a bolo už neskoro. Je čas povedať ľuďom, aby sa rozišli. Nech si ešte do zotmenia nájdu nejaké miesto, kde sa najedia – a nám nech už dajú všetci pokoj!

No zatiaľ čo im sa ich návrh zdal rozumný, Ježišova odpoveď im pripadala úplne nerozumná: „Vy im dajte jesť“ (Mk 6, 37).

Ježiš teda nielenže chcel pokračovať v službe, ale zároveň dal Dvanástim jasne najavo, že majú zaobstarať dosť jedla na nasýtenie viac než piatich tisícov ľudí. Ako by to mohli urobiť? Zvyšok príbehu poznáme: učeníci prinesú Ježišovi päť chlebov a dve ryby a on ich zázračne rozmnoží. Všetci sa najedia do sýtosti a ešte im aj ostane veľa odrobín.

 

Jeho cesty a naše cesty

Toto je len jeden z príkladov toho, keď Ježiša učeníci nechápali a niektorí sa na ňom možno aj „pohoršovali“. Jeho zmýšľanie bolo proste úplne odlišné od ich zmýšľania! Oni si už chceli oddýchnuť, no Ježiš bol ochotný slúžiť aj celú noc, ak by bolo treba. Zatiaľ čo oni sa sústredili na praktické záležitosti – napríklad na zásoby jedla –, Ježiš videl širšie súvislosti: mal na zreteli aj svojho nebeského Otca a počítal i s možnosťou, že sa stane zázrak.

Učeníci takto o Ježišove slová a činy „zakopli“ viackrát. Keď sa raz niekomu, kto nepatril do ich skupiny, pokúšali zabrániť slúžiť v Ježišovom mene, Ježiš im kázal, aby ho nechali na pokoji (pozri Mk 9, 38 – 41). Keď ho prišla navštíviť jeho matka s rodinou, zdalo sa, že Ježiš nemá problém nechať ich čakať vonku až do konca svojho vyučovania (pozri Lk 8, 19 – 21). A keď sa ho v Getsemanskej záhrade snažili brániť pred chrámovou strážou, povedal im, aby s tým prestali, „lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú“ (Mt 26, 52).

 

Škandalózna smrť

Pre učeníkov však bola najväčším kameňom úrazu Ježišova smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Tento konkrétny škandál sa vlastne začal dávno pred udalosťami Veľkého piatku! Veď si len spomeňme, ako Peter povedal Ježišovi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ a Ježiš ho pochválil a pogratuloval mu (Mt 16, 13 – 20). Matúš nám hovorí, že hneď potom „začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (16, 21). Ako to? Veď Boží Mesiáš by nemal byť popravený!

Keď to počul Peter, vzal si Ježiša „nabok a začal mu dohovárať: ,Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!‘“ (Mt 16, 22). Grécke slovo epitiman, ktoré tu znamená pokarhal či dohováral, sa používa aj pri opise toho, ako Ježiš pohrozil démonom (pozri Mt 17, 18). Takto rázne reagoval Peter. Natoľko ho to šokovalo, že nemohol zostať ticho. Predstava ukrižovaného Mesiáša a zabitého Božieho Syna mu nedávala zmysel. Niekto, čie zázraky dokazovali, že Boh je s ním, sa má stať takým bezmocným, že ho ukrižujú ako obyčajného zločinca? To v žiadnom prípade!

Ak Ježišove predpovede o jeho blížiacej sa smrti pohoršili Petra a ostatných učeníkov, predstavme si, ako ich muselo rozrušiť jeho skutočné zajatie a ukrižovanie! Petra to tak ochromilo, že zaprel, že Ježiša pozná. A ostatní ho opustili a utekali ako o život. Ku krížu sa vrátil iba Ján, ktorý mal konexie medzi vysokopostavenými kňazmi, a ženy, ktoré Rimania nevnímali ako hrozbu.

Čo sa stalo? Tento škandál sa ich začal osobne dotýkať. Už nešlo len o Ježišovo učenie či jeho nezvyčajné správanie. Tentoraz mali učeníci osobný záujem na tom, čo sa dialo. Kvôli tomu, aby nasledovali Ježiša, sa vzdali mnohého; a teraz sa zdalo, že sa nechali oklamať.

 

Od hanby k radosti

Lenže Boh ešte neskončil. Hneď za rohom ho čakal ďalší, iný druh „škandálu“. V tomto prípade však úžasný, nie hrozný! Len tri dni po Ježišovej smrti – teda tri dni po tom, čo ho učeníci opustili –, Ježiš vstal z mŕtvych a zjavil sa im. Určite sa pred vzkrieseným Pánom cítili zahanbení a v rozpakoch z toho, ako sa zachovali. Istotne čakali, že im to bude Ježiš vyčítať. Ba možno dokonca predpokladali, že sa ich zriekne a odsúdi ich.

Predstavme si teda, ako sa museli čudovať, keď si vypočuli Ježišove prvé slová: „Pokoj vám!“ (Jn 20, 19). Alebo si pomyslime, čo sa muselo odohrávať v Petrovej mysli o niekoľko dní nato, keď mu Ježiš položil jedinú otázku: „Miluješ ma?“ a potom mu dal len jeden príkaz: „Pas moje ovce!“ (Jn 21, 15 – 17). Ježiš im odpustil! Tak ako po celý svoj život, aj teraz, po všetkom, čo vytrpel, bol Ježiš stále v preukazovaní milosrdenstva extravagantne, škandalózne štedrý!

Ježiš im nielen odpustil, ale poslal ich do sveta, aby sa o toto úžasné a škandalózne odpustenie podelili so všetkými ostatnými. „Učte všetky národy,“ povedal im, „a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20). Súčasťou toho, čo učili, bol iste aj Ježišov príkaz o odpúšťaní („sedemdesiatsedem ráz“ – Mt 18, 22) i jeho prikázanie milovať druhých tak, ako miluje on (Jn 13, 34 – 35). Takéto milosrdenstvo a lásku totiž sami zažili a zakúsili!

 

Radikálne posolstvo

Na slová o Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní sme už takí zvyknutí, že môžeme ľahko stratiť zo zreteľa, aké boli obe tieto veci šokujúce – a to tak pre Dvanástich, ako aj pre tých, ktorí si vypočuli ich posolstvo najprv v Jeruzaleme a potom v celej Malej Ázii a Európe.

Dobre toto pohoršenie vystihol svätý Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom:

„Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť“ (1 Kor 1, 22 – 24).

Pavol vedel tak výstižne opísať pohoršenie evanjelia, pretože sa na ňom sám kedysi pohoršoval. Dokonca až tak, že sa ho rozhodol zničiť. Až dramatické a oslepujúce zjavenie z neba dokázalo Pavla presvedčiť, že posolstvo apoštolov je pravdivé a že dlhoočakávaný Mesiáš mal skutočne podstúpiť bolestivú a ponižujúcu smrť (pozri Sk 9, 1 – 19).

Posolstvo o ukrižovanom Mesiášovi sa stalo pre Pavla „Božou mocou“, ktorá pôsobila v jeho živote, a „Božou múdrosťou“, ktorú ohlasoval. To, čo ho kedysi tak poburovalo a rozčuľovalo, sa teraz stalo silou a zmyslom celého jeho života. Pavol našiel Božiu silu trpieť za Krista. Našiel Božiu múdrosť, ktorá ho naučila prihovárať sa Židom i pohanom, pokorným i mocným. Posolstvo evanjelia urobilo z neho ďalšieho „škandalózneho“ učeníka, ktorý sa obetoval pre druhých, napodobňujúc tak Ježiša, svojho Majstra.

Samozrejme, Pavol nikdy nezabudol na všetky škody, ktoré napáchal pri prenasledovaní kresťanov, ale tak ako prví apoštoli, ani on nikdy neprestal mať na pamäti, ako milosrdne sa k nemu Pán zachoval.

„Z Božej milosti som tým, čím som“ (1 Kor 15, 10). „Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, [sa] zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna“ (Gal 1, 15 – 16).

„Dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Ježišovi Kristovi“ (1 Tim 1, 13 – 14).

 

Premenený život

Pavlov príbeh je aj naším príbehom. A aj príbeh Petra a apoštolov. Boh chce, aby nad posolstvom kríža žasol každý z nás. Na ňom sa dokonale prejavuje v „slabosti“ Božia moc a múdrosť (2 Kor 12, 9). Boh chce, aby sme boli šokovaní – v tom najlepšom zmysle tohto slova – jeho bezhraničnou láskou. Chce, aby sme žasli nad tým, že Ten, ktorý stvoril vesmír, nás miloval natoľko, že pretrpel hrôzu ukrižovania, aby nás mohol oslobodiť od hriechu. A túži aj po tom, aby sme žasli nad tým, že moc, ktorá Ježiša vzkriesila zo smrti, nás môže posilniť, aby sme žili novým životom aj tu, na tomto svete.

Dovoľ škandálu kríža preniknúť do hĺbky tvojho srdca. Zahľaď sa pri modlitbe na ukrižovaného Krista a dovoľ, aby ťa posolstvo o radikálnej, životodarnej Božej láske k tebe naplnilo úctou, úžasom a vďačnosťou. Zároveň dovoľ ukrižovanému a vzkriesenému Kristovi, ktorý v tebe prebýva, zmeniť ťa svojou mocou. Jeho moc dokáže odstrániť všetky tvoje predsudky či domnienky, ktoré sa stavajú proti logike Božej lásky. Vďaka škandalóznemu milosrdenstvu kríža môžeš odpustiť akúkoľvek krivdu. Vďaka škandalóznej moci kríža dokážeš zvíťaziť nad hriechom. Vďaka Ježišovej krvi vyliatej za teba na tomto kríži môžeš konať pokánie a získať odpustenie.

Ježiš neprišiel len preto, aby nás pohoršil. Prišiel so šokujúcou mocou svojho kríža a zmŕtvychvstania, aby sme sa k nemu mohli obrátiť a dovoliť mu, aby nás premenil. Práve tejto premene sa budeme venovať v našom ďalšom článku: moci Ježišovho kríža, ktorá nás mení na ľudí, ktorých svojou obetavou láskou pohoršujú svet.