K Bohu prichádzame ako kresťania

 Príbeh floridských mučeníkov

Carlos Alonso Vargas

Vedeli ste, že na dnešnom území Spojených štátov medzi 16. až 18. storočím veľa katolíkov – tak Španielov, ako aj Indiánov – položilo život za Krista a vydalo tak najväčšie svedectvo o svojej viere? Pravdepodobne je to pre vás nová informácia. Z rôznych dôvodov dejiny na týchto mučeníkov zabúdajú. No na začiatku 21. storočia sa skupina laikov rozhodla zhromaždiť príbehy týchto kresťanov, ktorých pravdepodobne budeme v budúcnosti poznať pod menom „Floridskí mučeníci“. Cieľom laikov, ktorí rozbehli túto iniciatívu, bolo povedať o týchto mučeníkoch svetu, rozšíriť úctu k nim a začať proces ich blahorečenia.

 

Misie v Novom svete

Keď Juan Ponce de León pristál v roku 1513 na Floridskom polostrove, nazval dané územie „Florida“. Bola vtedy Veľká noc – obdobie, ktoré Španieli zvykli volať Pascua Florida – Kvitnúca Veľká noc. Toto meno dal tomuto územiu možno aj pre bujnú vegetáciu, ktorú tu objavil. Ďalší španielski prieskumníci neskôr dorazili severnejšie – na juhovýchodné pobrežie dnešných Spojených štátov – a niektorí došli až do Virgínie. Floridou sa vtedy volalo celé toto územie a španielska koruna ho vyhlásila za svoje vlastníctvo v Novom svete.

Je známe, že niektorí z prieskumníkov – tak vojaci, ako aj politickí predstavitelia – zaobchádzali s domorodými obyvateľmi veľmi kruto. Obzvlášť počas prvých rokov expedícií, a to najmä na karibských ostrovoch: na Hispaniole, na Kube a v Portoriku.

Okrem týchto prieskumníkov však začali prichádzať aj misionári, ktorí veľmi túžili zvestovať domorodým obyvateľom evanjelium. Niektorí z nich (známy je napríklad dominikán Bartolomé de las Casas) žiadali španielskeho kráľa, aby zariadil, aby sa s domorodcami zaobchádzalo spravodlivo. Kráľ vypočul prosby týchto misionárov a v roku 1542 vydal zákonník s názvom „Nové zákony“. Tieto zákony uznávali domorodým obyvateľom základné práva a zakazovali ich zotročovanie a kradnutie ich pôdy.

To bol veľký úspech! Misionári sa horlivo starali o to, aby sa s domorodými obyvateľmi zaobchádzalo spravodlivo, a mnohí z týchto obyvateľov ochotne prijali evanjelium. Nový zákonník tiež misionárom povoľoval stavať misijné centrá blízko bydlísk domorodých obyvateľov. V týchto centrách (ktoré sa v závislosti od dostupnosti misionárov volali doctrinas alebo misiones) dostávali domorodí obyvatelia katechetickú formáciu a prijímali sviatosti. Tak sa začal nový experiment: zakladanie kresťanských spoločenstiev, ktoré rešpektovali indiánsku kultúru a tradície domorodcov. Žili ako slobodní ľudia. Vlastnili pôdu, volili si svojich vodcov, hovorili svojimi jazykmi a zúčastňovali sa na živote Cirkvi.

 

Prví mučeníci

Aj keď v dobe, keď Španieli začali vo väčšom osídľovať Floridu, sa už začal uvádzať do života nový zákonník, mnohí domorodí obyvatelia sa dozvedeli o strašných činoch, ktoré španielski prieskumníci páchali na iných miestach. A dopočuli sa aj o misionároch, ktorí síce bránili ich práva, no predstavovali nové náboženstvo, ktoré mohlo narušiť ich doterajší spôsob života. To v ich radoch vyvolalo veľkú nevraživosť voči Španielom.

Páter Luis de Cáncer, OP, stál na čele zámerne pokojnej výpravy, ktorá sa v roku 1549 vybrala z Kuby do oblasti dnešnej Tampy. Počas tejto pokojnej misie chcel utíšiť ich obavy. Indiáni z kmeňa Tokobagov najskôr misionárov privítali, no potom sa obrátili proti nim. Keď boli mimo dohľadu španielskych lodí, dvoch z nich zabili – pátra Diega de Tolosa a laického brata Fuentesa. Keď si Cáncer uvedomil, že jeho spolupracovníci sú pravdepodobne mŕtvi, vylodil sa na inom mieste územia Tokobagov. Prišiel na breh sám, aby tak ukázal, že nemá zlé úmysly. Domáci ho privítali objatiami, no potom ho palicami ubili na smrť. Títo traja muži sú známi ako „Floridskí protomartýri“ – „Floridskí prvomučeníci“.

V nasledujúcom desaťročí zomrelo mučeníckou smrťou ešte niekoľko kresťanov. V roku 1566 bol zabitý jeden jezuita neďaleko dnešného mesta Jacksonville. V roku 1571 bolo zabitých ďalších osem jezuitov na území dnešnej Virgínie – zrejme v reakcii na ich snahu poučiť domorodcov o morálke.

Približne v tom čase založili na viacerých miestach La Floridy františkáni niekoľko misijných staníc (misiones), pričom hlavná misijná stanica (misión) sa nachádzala v meste Saint Augustine. Tieto regióny obývali Apalačíovia a Timukuovia. Mnohí z nich prijali kresťanskú vieru i krst a začali žiť v blízkosti malých misijných kostolov a škôl. Takto misionári získali pre Krista veľkú časť dnešnej Floridy.

 

Vpády a otrasy

No nie všetci Apalačíovia reagovali na tento vývoj pozitívne. Niektorí sa spolčili so susedným kmeňom Chiscov a spoločne sa postavili proti misionárom. K jednému z ich vpádov došlo v roku 1647, keď napadli mestečko San Antonio de Bacuqua, ktoré bolo neďaleko dnešného mesta Tallahassee. Tamojší katolícki Indiáni sa pripravovali na veľkú náboženskú slávnosť. Spolu s celou svojou rodinou na ňu prišiel aj miestodržiteľ Claudio Luis de Florencia. Nečakane ich však napadli nekresťanskí Apalačíovia a Chiscovia a zničili kostol. Mučili a napokon zabili troch františkánov i celú rodinu miestodržiteľa de Florenciu: zabili jeho i jeho ženu, ich dve dcéry Antoniu a Maríu a aj dve Maríine deti – jedno z nich vyrezali priamo z brucha jeho mamy. Keďže pätnásťročná Antonia aj uprostred mučenia odmietala prestať ohlasovať Krista, pred smrťou ju obzvlášť kruto mučili. Týchto deviatich kresťanov si pripomíname ako mučeníkov.

O takmer päťdesiat rokov neskôr došlo k malej vzbure v provincii Jororo, južne od dnešného Orlanda. Niektorí domorodci nútili náčelníka kmeňa zriecť sa svojej viery a zabiť jedného františkánskeho kňaza. On to odmietol, a tak ho zabili – a spolu s ním aj spomínaného kňaza a ešte jedného Indiána z ich kmeňa. Títo dvaja Indiáni, ktorých mená nepoznáme, sú vôbec prvými severoamerickými Indiánmi, ktorí zomreli za svoju vieru. Dvaja ďalší, obaja kostolníci, boli umučení pri ďalšom útoku neskôr v tom istom roku.

 

Boj pri Ayubale

Približne v tom období sa na územiach Virgínie a Severnej a Južnej Karolíny začali usádzať protestantskí Angličania a vyhlasovať ich za územie spadajúce pod Britskú korunu. Na začiatku 18. storočia sa jeden z anglických veliteľov, plukovník James Moore, spolčil s Indiánmi z kmeňa Creek a vykonal s nimi niekoľko nájazdov na iné indiánske kmene. Obzvlášť sa zameriaval na katolíckych Apalačíov, ktorých sa snažili zajať a zavliecť do anglických kolónií ako otrokov. Pri týchto nájazdoch boli umučení mnohí katolíci, tak z radov Španielov, ako aj Indiánov.

Na začiatku roku 1704 plukovník Moore spolu s Indiánmi z kmeňa Creek zaútočil na misiu pokojných Apalačíov v obci Concepción de Ayubale, kúsok od miesta, kde dnes leží mesto Tallahassee. Keď sa obyvatelia neďalekej misie San Luis dopočuli o útoku na Ayubale, pridali sa k španielskym jednotkám a išli im na pomoc.

Po ceste sa zastavili v misijnom centre v Patale, kde im poslúžil františkánsky kňaz Juan de Parga, ktorý kázal v jazyku Apalačíov a udelil im sviatosti. Páter Parga, ktorý očakával ich mučenícku smrť, trval na tom, že pôjde s nimi. „Musím ísť a zomrieť so svojimi deťmi,“ povedal. Parga bol sťatý, keď sa priblížil k misijnému centru, a jeho hlavu vystavili v budove mestskej rady v Ayubale ako trofej.

 

K Bohu prichádzame ako kresťania

V Ayubale 26. januára Creekovia chytili viac než štyridsať Apalačíov. Priviazali ich ku krížom z neotesaného dreva, a tak vytvorili na námestí akúsi krížovú cestu. Celý deň im potom k telám prikladali ohnivé fakle, až kým nezomreli.

Jeden z týchto troch domorodých mučeníkov, o ktorých sa nám zachovali informácie, bol aj Antonio Inija, ktorý v San Luis zastával dôležitú pozíciu. (U Apalačíov bol Inija titul, ktorý znamenal, že daný človek je v hierarchii daného mesta hneď na druhom mieste po vodcovi.) Po celý deň Antonio povzbudzoval ostatných, aby zostali pevní a odolali pokušeniu zaprieť svoju vieru. Upozorňoval svojich mučiteľov, že sa potrebujú obrátiť k Bohu, a povedal im: „Dajte nám ešte viac ohňa, aby už netrpeli naše srdcia a aby sa naše duše mohli tešiť z Boha, pretože sme kresťania.“ Krátko pred svojou smrťou vydal svedectvo, že vidí vedľa seba stáť Pannu Máriu a že ho sama Božia Matka utešuje a povzbudzuje. Antonio Inija bol vodcom tejto skupiny mučeníkov, blahorečenie ktorej v súčasnosti veriaci žiadajú od Cirkvi.

V danom roku a aj v nasledujúcich rokoch došlo v tejto oblasti ešte k zabitiu niekoľkých ďalších mučeníkov – tak z kmeňa Apalačíov, ako aj Timukov. K poslednej mučeníckej smrti, o ktorej vieme, došlo v roku 1715. V tom čase boli zničené všetky misijné dediny na území Apalačíov. A s ich zničením boli takmer úplne vymazané aj stopy po prítomnosti katolíkov v La Floride.

 

„Najčistejšia krv“ mučeníkov

Na začiatku 21. storočia a po niekoľkých rokoch príprav diecéza Pensacola-Tallahassee oficiálne prijala laickú iniciatívu známu pod menom „Mučeníci misií z La Floridy“. V roku 2015 sa začala diecézna fáza kauzy „Blahorečenia Božieho služobníka Antonia Iniju a päťdesiatich siedmich spoločníkov“. V tejto skupine sa nachádza tridsaťšesť laikov, pričom dvadsaťosem z nich pochádza z radov pôvodných obyvateľov. Diecézna fáza sa oficiálne skončila v októbri 2023 a kauza je v súčasnosti v rukách Svätej stolice.

Títo mučeníci svojou smrťou oslávili Krista. Ako napísal vo svojom pastierskom liste z roku 1858 biskup Jean Pierre Verot, prvý biskup diecézy Saint Augustine: „Florida… bola na východe i na západe, na severe i na juhu poliata najčistejšou krvou mučeníkov!“

 

Carlos Alonso Vargas z Kostariky pracuje ako prekladateľ pre postulátorov procesu svätorečenia Floridských mučeníkov. Viac informácií o mučeníkoch z La Floridy nájdete v angličtine na stránke martyrsoflafloridamissions.org.