Kríž víťazstva

16. septembra 2024 |

Viac ako víťazi

Keď hovoríme o Kristovom kríži, často máme na mysli len kusy dreva, ktoré boli použité ako nástroj Ježišovej smrti. Ak však skúmame Písmo a čítame spisy cirkevných otcov, začneme vidieť oveľa širší pohľad, perspektívu, ktorá zahŕňa celú drámu našej spásy – Ježišovo vtelenie, jeho smrť a zmŕtvychvstanie a jeho nanebovstúpenie. Kristov kríž vo svojej podstate svedčí o vyliatí Božej lásky, ktorá má moc premieňať životy; to je posolstvo, pri ktorom sa chceme zastaviť.

Príliš často máme tendenciu pozerať sa na kríž len z aspektu Ježišovho utrpenia a smrti. Môžeme premýšľať o tom, ako bol nespravodlivo popravený, alebo lamentovať nad rôznymi „krížmi“, ktoré musíme niesť vo svojom živote. Môžeme mať dokonca pohľad na Boha Otca ako na neúprosného vládcu, ktorý si vyžiadal smrť svojho Syna – chladného, bezcitného sudcu, ktorého hlavným záujmom je spravodlivosť a trest.
Keď sa však na kríž pozrieme vo svetle vzkriesenia a vo svetle Božej túžby pritiahnuť k sebe všetkých ľudí, začneme chápať, ako Ježišova láska k nám ho pohla k tomu, aby obetoval svoj život, aby nás priviedol k spáse. Spolu so svätým Pavlom oceňujeme kríž ako „Božiu moc a Božiu múdrosť“ (1 Kor 1, 24). V kríži vidíme víťazstvo nad hriechom a smrťou a porážku mocností temnoty – vo svete i v ľudských srdciach. To nás privádza k úžasu: Ako môže nástroj mučenia a smrti v skutočnosti priniesť radosť do sŕdc veriacich – dokonca až tak, že sa ním „chvália“ (Gal 6, 14)?

Kríž ako nástroj smrti. Ako kresťania sa učíme, že naše „staré ja“ je ukrižované s Kristom pri krste (Rim 6, 3). Sme spojení s Ježišovou smrťou a vzkriesením, takže zomierame hriechu a spolu s ním vstávame k novému životu, oslobodení od moci hriechu (6, 4 – 6). V Ježišovej smrti je usmrtený samotný hriech, v jeho zmŕtvychvstaní je vyliaty nový život lásky a slobody. Tak ako Ježiš vylial svoju krv, aby pre nás získal odpustenie, obetoval svoj život na kríži, aby nás oslobodil z moci hriechu. Inými slovami, mocou krvi sa vysporiadal s našimi hriechmi, mocou kríža sa vysporiadal s nami. Boli sme ukrižovaní s Kristom.
Táto vzácna pravda, ktorú si Cirkev zachovala počas svojej dvetisícročnej histórie, je jednou z hlavných pých kresťanstva. V každodennom živote však všetci môžeme potvrdiť, že nás stará prirodzenosť láka k hriechu. Ako zladiť tieto dve zdanlivo protichodné skutočnosti? Sú kresťania len pokrytci? Alebo je v kríži viac, než sa na prvý pohľad zdá?

Ani moc krvi, ani moc kríža nie je magická formulka, ktorú si vyčarujeme podľa ľubovôle. Naša skúsenosť s krvou a krížom je skôr založená na viere. Veríme, že je pravdivá, pretože ju Boh zjavil Cirkvi prostredníctvom smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna. Veríme jej, pretože Peter, Pavol, Jakub, Ján a nespočetné množstvo svätých v priebehu storočí svedčili o tejto moci vo svojich životoch a my vidíme jej ovocie, ktoré sa prejavuje v ich slovách a skutkoch. Pretože vykúpenie je Boží dar, ktorý sa dáva zadarmo a prúdi zo srdca bezhraničnej lásky, je táto moc voľne dostupná všetkým, ktorí sú otvorení ju prijať. Moc kríža sa neobmedzuje len na duchovné „superhviezdy“. Boh chce, aby túto moc poznali všetci ľudia vo svojom každodennom živote. Kristus už túto prácu vykonal za nás. Teraz môžeme vo viere prijímať jej dobrodenia, keď v modlitbe uvažujeme o jeho láske a snažíme sa poslúchať jeho príkazy.

Výzva viery. Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Jn 8, 34 – 36) Táto sloboda prišla za veľkú cenu, ale bola to cena, ktorú za nás zaplatil Ježiš. Prostredníctvom krstu v jeho smrti sme oslobodení z otroctva hriechu. Vďaka moci kríža – vykonávanej vo viere každý deň – môžeme stále viac spoznávať dôstojnosť a radosť z toho, že sme milovanými Božími synmi a dcérami.

Tak ako Kristova krv, aj moc Ježišovho kríža je pre nás dostupná prostredníctvom viery. Vzývanie moci kríža nie je ako recitovanie zaklínadla, ktoré magicky rozptýli naše problémy. Je to skôr pohyb srdca a mysle, ktorým potvrdzujeme svoju vieru v pravdu, že v krste sme sa stali účastnými na Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Keď nastane situácia, v ktorej sa ocitneme v pokušení zlostných, bojazlivých alebo úzkostných myšlienok, môžeme povedať so svätým Pavlom: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 19 – 20).

Táto vzácna pravda hovorí nielen o našej slobode od hriechu, ale aj o Kristovej láskyplnej prítomnosti v nás. Tá nám môže dať silu odolať každému pokušeniu a nakoniec spoznať víťazstvo Ježišovho vzkriesenia. Možno sa nebudeme cítiť zvlášť slobodní vo chvíli, keď vzývame kríž, ale vďaka viere môžeme mať istotu, že Boh vždy vypočuje modlitby svojho ľudu a prinesie mu slobodu podľa svojho dokonalého plánu (pozri Lk 18, 7 – 8).