Eucharistická obnova sa začína stretnutím
Stretnutie s Ježišom mení náš život
biskup Andrew Cozzens
V júni 2022 americkí biskupi spustili trojročný program s názvom: Eucharistická obnova. Jeho cieľom je „obnoviť Cirkev roznietením živého vzťahu s Pánom Ježišom Kristom v najsvätejšej Eucharistii“. Medzi plánované aktivity patrí Národná eucharistická púť, ako aj Národný eucharistický kongres, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Indianapolise. Eucharistickú obnovu má na starosti biskup Andrew Cozzens z Crookstonskej diecézy, ktorý je predsedom Výboru pre evanjelizáciu a katechézu, pôsobiacej pod hlavičkou Konferencie katolíckych biskupov USA. Tieto články sú vyňaté z jeho minuloročnej prednášky. Otec biskup Cozzens v nich hovorí o dôležitosti stretnutia s Ježišom v Eucharistii.
Podstatný prvok eucharistickej obnovy, ktorý je aj podstatným prvkom našej viery, súvisí so slovom „stretnutie“. Je dôležité, aby každý z nás zažil stretnutie s Ježišom. Keď sa nám to podarí, zažijeme vo svojom živote skutočnú zmenu, a to nám udelí silu a moc, ktoré potrebujeme na nasledovanie Pána.
Nikdy ma neunaví opakovanie slov Benedikta XVI., ktoré zopakoval aj pápež František a ktoré nás vedú k samotnému jadru evanjelia: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“ (Deus caritas est 1). Keď sa stretnem s Ježišom, celý môj život sa novým spôsobom otvorí: zrazu mám iný pohľad a smerujem novým smerom, mierim k novému horizontu.
Stretať sa so živým Bohom – to je vlastne naše každodenné povolanie; je to súčasť toho, čo znamená byť kresťanom. Pozrime sa teda na to, ako sa Ježiš stretal s ľuďmi počas svojho pozemského života. Pozrime sa teda na to, čo sa im stalo a ako sa to isté môže stať prostredníctvom Eucharistie aj nám.
Stretnutia, ktoré menia život
Najprv je dôležité zdôrazniť, že s Ježišom sa stretli tisíce ľudí, ale nie všetci sa stali jeho učeníkmi. Niektorí však áno. Niektorých ich osobné stretnutie s Pánom radikálne zmenilo. Možno ich Ježiš uzdravil, možno ich niečo nové naučil, možno ich povolal – a vďaka tejto interakcii sa zmenil celý ich život.
V Písme je mnoho takýchto príkladov; pozrime sa však na prvú kapitolu Jánovho evanjelia. V nej máme Jánovo prvé stretnutie s Ježišom. On aj Ondrej, ktorý bol bratom Šimona Petra, boli nábožní mladí muži. Obaja odišli na púšť, aby sa stali učeníkmi Jána Krstiteľa. Jedného dňa ide okolo Ježiš a Ján naňho ukáže so slovami: „Hľa, Baránok Boží!“ (Jn 1, 35). Veľmi ich to zaujme a chcú vedieť, kto je to ten Ježiš; preto ho začnú sledovať. Vtedy sa Ježiš otočí a spýta sa: „Čo hľadáte?“ (Jn 4, 7). Oni mu položia otázku: „Rabbi, kde bývaš?“ A on odpovedá: „Poďte a uvidíte“ (1, 38 – 39). Zostávajú s ním. K tomu Ján dopíše zvláštnu vetu: „Boli štyri hodiny popoludní“ (1, 39).
Čo znamená tá veta o tom, koľko bolo hodín? Ukazuje nám, že svätý Ján si navždy zapamätal okamih, keď sa zmenil jeho život. Nevieme, čo sa udialo v ich vnútri, no vieme, že títo učeníci si začali uvedomovať, že Ježiš je iný ako všetci ostatní ľudia, ktorých kedy stretli. Ježiš oslovil najhlbšie potreby ich srdca; vedeli, že je to niekto, bez koho nemôžu žiť. Už v ten prvý deň boli ochotní staviť na Ježiša celý svoj život – vlastne až tak, že na druhý deň sa Ondrej rozbehol za svojím bratom Petrom a povedal mu: „Našli sme Mesiáša“ (1, 41). Ich stretnutie s Ježišom muselo byť naozaj podmanivé.
Rozprávanie o Samaritánke je ďalším neuveriteľným príbehom stretnutia s Ježišom (Jn 4). On jej hovorí: „Ježiš jej odpovedal: ,Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu‘“ (Jn 4, 10). Ona hovorí: „Pane, daj mi takej vody,“ a on jej povie, aby prišla so svojím mužom. My samozrejme vieme, že muža momentálne nemá, ale že ich mala veľa. Ježiš tak odkrýva jej hriech (4, 15). Toto stretnutie s Pravdou ju tak hlboko premení, že sa rozbehne a všetkým rozpráva, že Ježiš je Mesiáš (4, 29).
Pamätáte si na to, keď sa s Pánom stretol svätý Pavol? Na ceste do Damasku zažíva úžasné stretnutie so vzkrieseným Ježišom a oslepne (Sk 9, 8). Slepota je symbolom toho, že sa potrebuje obrátiť. Keď odovzdá svoj život Ježišovi, zo svojej slepoty sa vďaka Ananiášovej modlitbe uzdraví (9, 17 – 18).
Som hriešnik
Stretnutie s Pánom charakterizujú štyri základné prvky.
Prvým je uvedomenie si toho, že Ježiš je Boh. Nie je to obyčajný človek, nie je to obyčajný učiteľ, je to živý Boh! Spomeňte si na Šimona Petra. Po celonočnom rybolove mu Ježiš povie, aby „zatiahol na hlbinu“ (Lk 5, 4). Peter váha, ale napokon spustí siete a vyťahuje z mora taký veľký úlovok, že jeho loďka sa už-už ide potopiť (5, 5 – 6). Vtedy sa obráti na Ježiša a povie: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (5, 8). Prečo to hovorí? Pretože v tej chvíli si uvedomí, že Ježiš je Boh a že on nie je hoden byť tam s ním.
To je druhý prvok stretnutia – uvedomenie si svojej hriešnosti: „Som hriešnik a som nehodný.“ Každé autentické stretnutie s Ježišom, živým Bohom, vedie k uvedomeniu si svojej hriešnosti a následne k pokániu. Preto sa Peter nazýva hriešnym človekom. Preto mýtnik Zachej hovorí: „Ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19, 8). Preto žena v dome farizeja Šimona umýva Ježišovi nohy svojimi slzami (Lk 7, 40 – 47). Preto Ježišove prvé slová v evanjeliu sú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). To je zhrnutie celého Ježišovho kázania. Je to výzva odvrátiť sa od svojho starého hriešneho spôsobu života a obrátiť sa k Ježišovi.
Som nekonečne milovaný
Tretím prvkom stretnutia s Pánom – ku ktorému dochádza v tom istom okamihu, keď človek pochopí svoju hriešnosť – je uvedomenie si toho, že som nekonečne milovaný. Ako odpovedá Ježiš Petrovi na jeho slová: „Pane, odíď odo mňa“? Hovorí: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí“ (Lk 5, 8. 10). Hovorí: „Zostaň so mnou, buď so mnou, pridaj sa ku mne v mojom poslaní.“ Keď Ježiš Samaritánke pri studni odhalí jej hriech, táto žena necíti hanbu; cíti lásku, pretože Ježiš jej zjavuje, že on je Mesiáš, ktorý je tu, aby jej odpustil a obnovil jej dôstojnosť. Rovnako je to aj so ženou v Šimonovom dome; vie síce, že je hriešnica, ale cíti sa aj nekonečne milovaná.
Tieto dva prvky sú vždy spojené a práve pri tomto spojení sa deje štvrtá vec: to znamená, že človek zatúži nasledovať Ježiša a zároveň si uvedomuje, že je pozvaný začať žiť novým spôsobom. Skvelým príkladom tejto skutočnosti je aj príbeh ženy pristihnutej pri cudzoložstve. Predvedú ju pred Ježiša a ona musí v tom okamihu prežívať priam nepredstaviteľnú hanbu. Ježiš povie zástupu: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8, 7). A vtedy všetci odídu. Ježiš sa na ňu pozrie a opýta sa: „Nik ťa neodsúdil?“ (Jn 4, 12). Ona odpovedá: „Nik, Pane.“ On odpovedá: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš“ (8, 10 – 11).
V tej chvíli pochopí svoju hriešnosť, ale cíti sa aj nekonečne milovaná. Vie, že Ježiš ju pozýva k pokániu a k novému spôsobu života. To je podstatné, pretože v dôsledku stretnutia s Ježišom sa začínam snažiť byť jeho učeníkom. Neznamená to, že musím byť hneď dokonalý, ale nemôžem ani zostať stáť na mieste. Tieto štyri kroky sú skutočne jadrom stretnutia s Ježišom.
Srdcová záležitosť
Veľa ľudí zápasí so svojou vierou, pretože nezažili takýto druh stretnutia s Pánom. Pri takomto stretnutí nedochádza len k intelektuálnemu súhlasu, je to aj záležitosť srdca. Na to, aby sme prežívali plnohodnotný kresťanský život, potrebujeme oboje: obrátenie hlavy aj obrátenie srdca. A práve toto prináša osobné stretnutie. Vďaka nemu si uvedomujem, ako veľmi som milovaný, a preto chcem nasledovať Ježiša. Matka Tereza raz napísala svojim sestrám:
„Ježiš chce, aby som Vám ešte raz povedala… akú veľkú lásku prechováva ku každej z Vás – väčšiu, než si dokážete predstaviť. Obávam sa, že niektoré z Vás sa ešte stále naozaj nestretli s Ježišom – jeden na jedného – Vy a Ježiš, osamote… Poznáte naozaj živého Ježiša, nie z kníh, ale na základe toho, že ste s ním vo svojom srdci? Počuli ste láskyplné slová, ktorými sa Vám prihovára? Proste o milosť. On Vám ju túži dať“ (List z Varanasi, 1993).
Stretol som sa s Ježišom?
Tesne po skončení duchovných cvičení so silenciom som sa išiel dať ostrihať. Môj holič nemohol uveriť tomu, že je možné, aby niekto osem dní nehovoril. Ale ja som hovoril a zároveň som počúval. Počúval som Ježiša, hovoril on, hovoril Otec a niekedy hovoril aj Duch Svätý. Pretože to sú skutočné osoby a v modlitbe ich môžeme zakúšať ako skutočné osoby. A zakaždým, keď sa s nimi stretneme, nás to zmení.
Preto je dôležité, aby sme si kládli otázku, ktorú si na odporúčanie Matky Terezy kládli aj jej sestry: „Stretol som sa naozaj s Ježišom, jeden na jedného? Kedy som ho naposledy počul hovoriť v tichu svojho srdca?“ A ak si sa s ním ešte nestretol, pros o túto milosť, pretože Ježiš ti ju túži dať.