Keď modlitba presahuje slová

Albert Hase, OFM

Stále si pamätám, ako som si dal záväzok vytrvať v každodennej modlitbe. Prinášalo mi to veľké uspokojenie. Na svoju každodennú chvíľu strávenú v modlitbe som sa tešil, pretože som ju vnímal ako duchovnú oázu pokoja a radosti.

No po šiestich mesiacoch sa všetko zmenilo. Modlitba ruženca mi šla ťažkopádne a iné druhy modlitby mi neprinášali také uspokojenie. Moja modlitba, ktorá bola pre mňa predtým duchovným osviežením, bola teraz úplne suchopárna. Mal som podozrenie, že cúvam – alebo ešte horšie, že dostávam trest za svoje hriechy. Vedel som, že sa musím stretnúť so svojím duchovným vodcom a zistiť, čo sa to so mnou deje.

„Vitaj v ďalšej fáze svojej cesty,“ povedal mi páter Murray. Uistil ma, že neupadám ani necúvam a že sa to nedeje ani preto, že by som niečím urazil Boha. Práveže som vo svojom duchovnom živote prežíval zlomový okamih.

 

Modlitba priateľstva

K tejto spomienke sa vraciam vždy, keď za mnou prichádzajú ľudia kvôli duchovnému vedeniu. Moji zverenci sa mi občas po štyroch až siedmich mesiacoch každodennej modlitby začnú sťažovať: „Modlitba mi už neprináša uspokojenie a začína ma nudiť.“ Jeden z nich, Bill, to vyjadril slovami: „Robil som pokroky, no potom mi akoby začali škrípať brzdy, až som napokon úplne zastal.“ Vždy keď si vypočujem tieto ich sťažnosti, vysvetlím im učenie o dvoch hlavných typoch modlitby.

Väčšina ľudí začína svoj vzťah s Bohom tak, akoby si našla nového priateľa. Začiatočník používa slová a niekedy si z rôznych objektov a stvorení robí rebrík, pomocou ktorého si pozdvihuje myseľ a srdce k Bohu. Ja som začal modlitbou ruženca; Sandy zas používala sviečku, aby si počas modlitby pripomínala Božiu prítomnosť a potom rozprávala Bohu, aký mala deň; Bill si rád púšťal liturgickú hudbu alebo chvály a zapálil si kadidlo, aby si vďaka nemu hlbšie uvedomoval Božiu prítomnosť; Joan rozjímala a uvažovala nad evanjeliami, aby sa naučila, ako Boh zaobchádza s ľuďmi. Slová sú teda prvoradými prostriedkami komunikácie, keď budujeme svoje priateľstvo s Bohom – ním totiž vyjadrujeme svoje myšlienky, pocity a túžby. Je to ako vzájomné spoznávanie. Prežívanie pokoja a hlbokej radosti vedie človeka k tomu, aby sa k modlitbe vracal a bol verný svojmu predsavzatiu modliť sa každý deň.

 

Nestabilný rebrík

Mnohí ľudia však časom zistia, že modlitebné metódy, ktoré používajú slová a predmety, ich postupne zaťažujú a neuspokojujú. Mne sa čoraz ťažšie modlil ruženec. Joan svoju situáciu vyjadrila slovami: „Zo všetkých síl sa snažím myslieť na to, čo som si práve prečítala z Písma, ale zdá sa mi, že sa nič nedeje a ani mi nič neprichádza na um.“ Prečo sa to stáva?

Ako v každom inom vzťahu, aj v tomto vzťahu sa časom unavíme rozprávaním a dôjdu nám slová. Chceme tráviť viac času počúvaním a zachádzať v našom priateľstve do väčšej hĺbky. Náš kedysi uspokojujúci „rebrík“ odriekania modlitieb sa stáva vratkým a hrozí, že sa zrúti. Sviečka, hudba, ruženec alebo úryvok z Písma nám už nepomáhajú pozdvihnúť si myseľ a srdce k Bohu, ale nás skôr rozptyľujú. Jazyk sa stáva bremenom a už nedokáže vyjadriť myšlienky a emócie, na ktoré myslíme alebo ktoré práve cítime.

„Mám pocit, že túžim len mlčať. Ale nie som si istý, či je to naozaj modlitba. Ako by ňou mohla byť, keď pri tom nič nehovorím?“ Tak vyjadril túžbu a obavy mnohých, ktorí prichádzajú na toto rázcestie, môj priateľ Arthur.

Spomínam si, ako ma to v tomto okamihu zvádzalo pevne sa držať svojho ruženca. Bol som presvedčený, že ak sa ho budem držať dostatočne dlho, príjemné duchovné pocity sa opäť dostavia.

 

Modlitba srdca

„Teraz pred tebou stojí výzva,“ povedal mi otec Murray. „Výzva vytrvať a zostať verný. Nevzdávaj sa a nenechaj sa znechutiť. Sucho je znakom toho, že sa niečo chystá. Čaká ťa obrat. Kráčaj za tichom. Vyber si jednoduché modlitebné slovo alebo frázu, napríklad ,Ježiš‘, ,môj Pane‘ alebo ,Láska‘, a pomaly ho vyslov. Pritom sústreď svoju pozornosť na Boha Otca, Ježiša alebo Ducha Svätého. A potom len seď. Keď sa rozptýliš, opäť vyslov to modlitebné slovo alebo frázu, aby si sa opäť upriamil na Boha. A keď sa opäť rozptýliš, čo sa určite skôr či neskôr stane, pomaly zopakuj dané slovo. Vráť sa k sústredeniu na Boha. Postupuj podľa tejto metódy a rob to pomaly a rozvážne.“

Kolaps predchádzajúceho druhu modlitby je znamením, že Boh pozýva človeka do hlbšieho vzťahu. Je znamením, že Boh vyzýva človeka, aby sa vzdal svojej kontroly nad časom stráveným v modlitbe a dovolil prevziať vládu Duchu Svätému. Možno aj toto Pavol naznačoval, keď rímskej cirkvi napísal slová: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26). A práve tieto hlboké vzdychy sa stávajú obsahom modlitby bez slov, keď sa v našom vnútri začína modliť Duch.

Toto je oblasť modlitby srdca. Je to ako milostný vzťah. Ako prostriedok na vyjadrenie túžby srdca používa táto komunikácia ticho, jednoduché pohľady alebo len slovo či krátku vetu. Je to čosi podobné ako komunikácia medzi mužom a ženou, ktorí sú manželmi už tridsať rokov: občas im stačí pozrieť si navzájom do očí, a už vedia, čo si ten druhý myslí.

 

Tie nepríjemné rozptýlenia

Keď naša modlitba prechádza od slov do ticha, stretávame sa s otravnými rušivými vplyvmi.

„Cítim sa trápne a veľmi ma to rozčuľuje, pretože sa pri modlitbe často pristihnem pri tom, ako myslím na oblečenie, ktoré treba dať do sušičky, či na to, že musím zavolať lekárovi a preobjednať sa na iný termín. Asi by som sa mala sa z týchto rozptýlení spovedať, nie?“ spýtala ma raz jedna pani.

Je dôležité poznamenať, že nechcené rozptýlenia nie sú hriechmi, ktoré by bolo treba vyznávať pri spovedi. Naopak, môžu byť skvelými učiteľmi v duchovnom živote – často nám totiž naznačujú, na čom nám záleží, čo treba hneď urobiť alebo aké osoby či situácie si vyžadujú našu modlitbu. Jednoduché priznanie si ich alebo dokonca ich zapísanie, aby sme na ne nezabudli, môže byť účinným prostriedkom, ako sa ich zbaviť a vrátiť sa k modlitbe srdca.

Po druhé, aktívna snaha zbaviť sa rozptýlení sa napokon stáva ďalším rozptýlením. Cieľom každej modlitby je odovzdanie svojho srdca Bohu a nadobudnutie ochoty plniť Božiu vôľu. Pestovanie vzťahu s Bohom je ako pestovanie akéhokoľvek iného vzťahu s priateľom alebo manželským partnerom. Začína sa slovami. A potom často prechádza do ticha. No toto ticho nie je prázdnym tichom, ale radostným tichom priateľov, ktorí zakúsili a zakusujú odpustenie a lásku.