Stretnutie s Bohom v uličke s domácimi potrebami

Ako mi Duch Svätý pomohol v núdzovej situácii

Maureen Shackletonová

Neustále počúvame, že Boh je s nami a Duch Svätý nám chce pomôcť. No jedna vec je počúvať tieto pravdy, a niečo celkom iné ich nezameniteľným a silným spôsobom prežiť na vlastnej koži. Nehovorím pritom o malých veciach, medzi ktoré patrí napríklad to, keď nám Boh pomôže nájsť parkovacie miesto alebo nás niečím rozveselí, keď sme trochu smutní. Hovorím o dramatickom zásahu, ktorý nás presvedčí o tejto pravde. Toto sa stalo mne pred niekoľkými rokmi.

Ulička s domácimi potrebami

Stalo sa to na Zelený štvrtok v miestnom supermarkete. Odrazu som začula jednu ženu kričať: „Prosím, pomôžte mi!“ Bola som vo vedľajšej uličke, no hneď som sa rozbehla smerom, odkiaľ prichádzal jej hlas. Keď som zabočila do jej uličky, uvidela som peknú ženu vo vysokom štádiu tehotenstva stojacu v mláčke vody. „Tipnem si…“ povedala som. „Odtiekla vám plodová voda?“ Prikývla. Ubezpečila som ju: „Dobre, postaráme sa o vás.“

Rýchlo som vyriekla krátku strelnú modlitbu k Duchu Svätému a prepla som sa do „materinského režimu“. Jej krik privolal aj dve ďalšie ženy, preto som jednu z nich poprosila, aby vyhľadala vedúceho predajne a druhej som kázala zavolať sanitku. Keď prišiel vedúci, požiadala som ho, aby nám zohnal nejaké prikrývky alebo uteráky a aby jednej zo žien ukázal, kde nájde pár vankúšov. (Ešteže sme boli v oddelení s domácimi potrebami!)

Ja som tejto žene pomohla ľahnúť si a urobiť si pohodlie. Zverila som sa jej, že aj ja som už raz rodila – len som jej nespomenula, že to už bolo takmer pred štyridsiatimi rokmi! Povedala mi, že doma má ďalšie tri deti, takže som si pomyslela, že to pôjde rýchlo. Ukázalo sa, že som mala pravdu. Nebol čas čakať na sanitku; už som videla hlavičku dieťatka.

„Teraz ťa potrebujem!“

O chvíľu som už držala v rukách krásneho chlapčeka. No odrazu som si všimla, že nedýcha. Na chvíľu som zdvihla zrak a začala som sa modliť: „Duchu Svätý, teraz ťa potrebujem tak ako ešte nikdy predtým!“ V tej chvíli som pochopila, čo musím urobiť. Otvorila som kabelku, schmatla som pero a rozobrala som ho. Dutú časť z neho som použila ako slamku, ktorou som mu z úst vysala hlien a ten som potom vypľula na zem. Ani neviem, koľkokrát som to urobila, kým po prvý raz zalapal po dychu. Vedela som len, že Pán mi pomáha neustále sústrediť svoju pozornosť na toto drahé dieťa.

Keď sa tento malý chlapček napokon rozplakal, začali tiecť slzy po lícach aj mne. Zabalila som ho do deky a podala som ho jeho mame. Ona si ho pritúlila k srdcu a on asi po minútke prestal plakať. Počula som ľudí tlieskať, no zdalo sa mi, akoby to prichádzalo z veľkej diaľky.

Vtipné na tom je to, že som v ten deň vôbec nemala v pláne ísť do obchodu. Zastavila som sa tam len preto, lebo som mala trochu času navyše! No viem, že to nebola náhoda. Som presvedčená, že ma na to miesto v správnom čase priviedol Duch Svätý – a že som bola pripravená pomôcť, keď som ho vzývala. Kiežby sme všetci dôverovali Bohu a verili, že je s nami Duch Svätý – pretože človek nikdy nevie, ako ho Boh môže použiť.