Výnimočný šíriteľ pokoja
Svätý Barnabáš vniesol do ranej Cirkvi stabilitu
Patricia Mitchellová
„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9).
Musel si už niekedy na seba vziať úlohu zmierovateľa? Priviesť dve rozhádané stránky k dialógu a dospieť s nimi k nejakej dohode nie je ľahké. V určitých situáciách môže byť náročné čo i len znížiť napätie medzi dvomi stránkami. Zároveň však všetci dobre vieme, že tam, kde sa vyskytnú nejaké zvady a spory, dochádza k škodám a zraneniam – či už ide o naše rodiny, komunity, alebo Cirkev. Preto Ježiš tých, ktorí šíria pokoj, nazýva „blahoslavenými“ a „Božími synmi“.
No ako máme začať pracovať na urovnaní sporov, ktoré sú vôkol nás? Viac než nejaký súbor pokynov nám pomôže učiť sa od tých, ktorí boli šíriteľmi pokoja v dobe, v ktorej žili. V moderných dejinách zohrali takúto úlohu Ján Pavol II. či Matka Terézia. No jeden úžasný príklad človeka, vďaka úsiliu ktorého bola prvotná Cirkev uchránená od štiepenia, nachádzame aj v Novom zákone.
„Syn útechy“
Týmto šíriteľom pokoja bol Barnabáš, priateľ svätého Pavla, ktorý požíval veľkú dôveru druhých. Zoznamujeme sa s ním vo štvrtej kapitole Skutkov apoštolov:
„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám“ (Sk 4, 32 – 37).
Prečo Lukáš, autor Skutkov apoštolov, spomedzi všetkých veriacich, ktorí darovali svoj majetok, osobitne menuje „Jozefa… levitu, rodom Cyperčana“ (porov. Sk 4, 36)? Tento muž musel vynikať svojím príkladom i schopnosťou viesť k rastu ostatných členov spoločenstva. Apoštoli mu dali prezývku „Barnabáš“, čo sa dá preložiť ako „Syn útechy“ či „Syn povzbudenia“. O Barnabášovi sa teda hneď dozvedáme jednu dôležitú vec: mal na spoločenstvo pozitívny vplyv; bol to muž, ktorý pomáhal ostatným učeníkom prežívať ich nový život v Kristovi.
Barnabáš preberá iniciatívu
Barnabáša potom stretáme v deviatej kapitole Skutkov, krátko po Pavlovom úžasnom obrátení. Pavol zostal istý čas s učeníkmi v Damasku, no keďže sa bál o svoj život, vydal sa do Jeruzalema, aby sa pripojil k tamojším učeníkom (9, 23 – 24). No spoločenstvo veriacich v Jeruzaleme z neho ešte stále malo strach (9, 26). Ešte úplne neuverili príbehu o jeho obrátení – čo ak to Pavol takto naplánoval, aby ich pozatýkal? No Barnabáš sa rozhodol, že vezme veci do vlastných rúk a sám sa stretne s týmto novým učeníkom:
„Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene“ (Sk 9, 27 – 28).
Barnabáš si uvedomil, že vzťah Pavla a jeruzalemského spoločenstva veriacich sa dostal do slepej uličky. No napriek tomu to nenechal tak a v dôvere v Boha sa usiloval túto situáciu vyriešiť. Vďaka svojej dôveryhodnosti a postaveniu v tomto spoločenstve sa mu podarilo uistiť učeníkov v Jeruzaleme, že Pavol sa naozaj zmenil. A vďaka tomu mohol Pavol medzi nimi žiť a ohlasovať radostnú zvesť (pozri Sk 9, 28).
Z tohto príbehu vyvstávajú dve vlastnosti, vďaka ktorým sa Barnabášovi podarilo urovnať vzťah medzi Pavlom a jeruzalemským spoločenstvom veriacich. Po prvé, bol odvážny. Neváhal vykročiť vo viere vo chvíli, keď ešte nevedel, ako to celé dopadne. Po druhé, odmietol byť len pasívnym divákom, sám sa chopil iniciatívy a vyhľadal Pavla.
Vedený Duchom
Prvotná Cirkev rýchlo rástla – a to aj medzi pohanmi. To muselo jeruzalemských učeníkov, ktorí boli Židmi, dosť zaskočiť. Ako k tomu došlo? Lukáš hovorí, že v dôsledku prenasledovania, ktoré nastalo po Štefanovej mučeníckej smrti, niektorí grécki hovoriaci židovskí učeníci utiekli do Antiochie (pozri Sk 11, 19). „Pánova ruka“ bola s nimi, keď tam potom ohlasovali evanjelium, a vďaka tomu sa obrátili mnohí pohania (11, 21). Keď sa zvesti o týchto udalostiach dostali do Jeruzalema, učeníci tam vyslali ako svojho vyslanca Barnabáša, ktorý mal celú vec preskúmať a prešetriť:
„Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup“ (Sk 11, 23 – 24).
Židia a pohania mali za sebou dlhú históriu vzájomnej nevraživosti, takže Barnabáš sa mohol ľahko ocitnúť vo veľmi neistej situácii. Namiesto toho tam však našiel nové spoločenstvo učeníkov! Je zaujímavé, že Lukáš v rámci tohto úryvku prerušuje na chvíľu svoje rozprávanie, aby o Barnabášovi poznamenal, že to bol „muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery“ (11, 24). Lukáš podľa všetkého cítil, že je dôležité pridať aj tento postreh! To Duch Svätý pomáhal Barnabášovi a uchovával jeho srdce otvorené voči myšlienke, že Boh možno koná niečo nové. Barnabáš nekonal unáhlene a ani o ľuďoch v Antiochii nerobil rýchle, no zároveň nesprávne závery; naopak, vyhradil si čas na pozorovanie situácie a načúvanie.
A keďže jeruzalemskí veriaci vedeli, že Barnabáš je muž dobrý, oddaný a plný viery, plne mu dôverovali. Preto uverili aj pozitívnej správe o nových veriacich, ktorú im podal po svojom návrate. Barnabáš sa tak stal sprostredkovateľom pokoja medzi učeníkmi pochádzajúcimi zo židovského a pohanského prostredia. Dokonca so sebou do Antiochie priviedol aj Pavla, aby tam ohlasoval evanjelium: „Celý rok pobudli v tamojšej Cirkvi a učili početný zástup“ (Sk 11, 26).
Limity nášho úsilia
Od Barnabáša sa toho môžeme veľa naučiť a brať si z neho príklad. Ukazuje nám, že na to, aby sme sa stali zmierovateľmi a šíriteľmi pokoja, potrebujeme byť dôveryhodnými učeníkmi, ktorí sa neboja chopiť iniciatívy a sú otvorení voči Duchu Svätému. No pravda je taká, že aj keď toto všetko robíme, občas sa aj tak nemusí dostaviť výsledok, po ktorom túžime. Posledná zaznamenaná scéna z Barnabášovho života nám ukazuje, že ani Barnabášovi sa nepodarilo zakaždým urovnať všetky spory:
„O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: ,Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo.‘ Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus“ (Sk 15, 36 – 39).
Pavol považoval Jána Marka za nespoľahlivého; veď ich opustil uprostred jednej z ich predchádzajúcich misijných ciest (pozri Sk 13, 13). No Barnabáš chcel dať tomuto mladému mužovi, ktorý bol zároveň jeho bratrancom (pozri Kol 4, 10), druhú šancu. A tak sa Pavol a Barnabáš, ktorí boli počas predchádzajúcich misijných ciest nerozlučnými spoločníkmi, po „roztržke… rozišli“ (porov. Sk 15, 39).
Uzmierili sa niekedy? Niektorí biblisti sú presvedčení, že áno, pretože Pavol sa neskôr vo svojich listoch niekoľkokrát zmieňuje o Markovi. Zdá sa teda celkom možné, že Pavol napokon Markovi odpustil jeho „dezerciu“ – a možno sa teda uzmieril aj s Barnabášom. Tento príbeh nám však ukazuje, že bez ohľadu na to, akí nadaní či šikovní sme v uzmierovaní a prinášaní pokoja, nemôžeme očakávať, že pokojne vyriešime každú situáciu. Mnohé veci totiž nemáme pod kontrolou.
Povolaní stať sa nositeľmi a šíriteľmi pokoja
Barnabáš je náš hrdina viery; a je celkom možné, že patrí medzi tých najmenej docenených hrdinov. Boh ho mnohorako použil na to, aby udržal jednotu Cirkvi a pomohol prvému spoločenstvu rásť a rozvíjať sa. Ktovie? Bez jeho zásahu v náročných situáciách, s ktorými sa stretávala prvotná Cirkev, by sme možno neboli kresťanmi ani my dnes!
Ty sa možno nechceš porovnávať s takými svätcami, akým bol Barnabáš. To však neznamená, že by si aj ty nemohol byť šíriteľom pokoja. Tvoja iniciatívnosť a odvaha môžu dostať zo slepej uličky vzťah medzi istými skupinami v tvojej farnosti. Možno sa ti podarí spojiť dvoch členov v tvojej rodine, ktorí sa spolu dlhé roky nerozprávajú. Alebo možno ako prvý v nejakej hádke ustúpiš, pozrieš sa na situáciu s určitým nadhľadom a nájdeš spôsob, ako dostať váš vzťah z mŕtveho bodu a uzmieriť sa.
Nech robil Barnabáš čokoľvek, vždy bol pritom presvedčený, že prameňom všetkého pokoja je Ježiš. On je totiž tým najlepším zmierovateľom a šíriteľom pokoja. On svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zmieril všetko so sebou, keď svojou „krvou na kríži priniesol pokoj“ (porov. Kol 1, 19 – 22). Keď si berieme príklad z Barnabáša – a Ježiša – a šírime vo svojom okolí pokoj, potom plníme Božie povolanie dané jeho nasledovníkom. A keď to robíme, sme blahoslavení!