Odhodila som všetky masky

Moje stretnutie s Božou štedrou a uzdravujúcou láskou

Gail Gaffney-Smithová

Ako veľmi môžeme rásť bez ohľadu na to, koľko máme rokov, alebo v akom období života sa nachádzame! Vyrastala som v katolíckej rodine, ktorá zápasila s alkoholizmom a duševnou chorobou jedného z mojich rodičov. Aj keď bol náš rodinný život chaotický a nesmierne ťažký, zo všetkých síl sme sa pred okolitým svetom snažili vytvárať imidž „normálnosti“. Problém bol v tom, že v 60. a 70. rokoch minulého storočia sa ešte veľa nevedelo o závislosti ani o trápení, ktoré spôsobuje to, keď sa k závislosti pridruží duševná choroba. Nevedeli sme teda, že v takejto situácii aj rodinní príslušníci často preberajú od alkoholika rôzne nezdravé modely správania, zmýšľanie a návyky bez toho, aby sami niekedy vypili čo i len kvapku alkoholu.

 

V dôsledku toho som si vyvinula veľa mechanizmov, ktoré – ako som si myslela – mi mali pomôcť prežiť zmätok, strach a nestabilitu, ktorá panovala v našej rodine. Keď som však vyrástla a začala si raziť vlastnú cestu životom, zistila som, že tieto techniky „prežitia“ sú nezdravé a v niektorých prípadoch aj sebadeštruktívne. Napríklad som sa naučila maskovať svoje pravé ja, aby som zakryla hanbu a hnev, ktoré som neustále pociťovala. Myslela som si, že keby ľudia vedeli, kým v skutočnosti som a aký je môj život, nemali by ma radi. Tak som sa stala človekom, ktorý bol za každých okolností „milý“. Ale nepomohlo to. Stále som mala pocit, že nikam nepatrím. Prežívala som hlbokú neistotu a stále som bola nervózna. Ale Boh nechcel, aby som zostala v takomto stave.

 

Hlboká studňa bolesti

Časom ma Boh priviedol k rôznym silným, oddaným kresťanom, ktorí ma milovali takú, aká som, a ktorých príklad mi ukázal, ako vyzerajú zdravé vzťahy. Vždy som sa snažila napodobňovať čnosti, ktoré som u nich videla. To mi pomohlo zabrániť tomu, aby som sa vydala veľmi deštruktívnymi cestami, a stále som im nesmierne vďačná za ich lásku a prijatie – ako aj za trpezlivosť a vernosť môjho manžela. Ale napodobňovanie iných ľudí pomôže človeku len do istej miery. Stále som nosila masky, tieto boli len rafinovanejšie vytvorené. Stále som si vytvárala falošné identity a nevedela som, kým v skutočnosti som, a nepoznala som ženu, ktorú zo mňa chcel mať Boh, keď ma stvoril.

Bála som sa, že keby som sa týchto falošných identít zbavila, mohla by som sa zrútiť. Takýto život bol vyčerpávajúci, ale inak som žiť nevedela. Mnohokrát som volala na Boha a prosila som ho, aby ma uzdravil, ale nevedela som, aký druh uzdravenia potrebujem. Neraz som teda vyhľadala odbornú pomoc – manželskú terapiu, individuálnu terapiu, užívala som všemožné lieky. Pomáhalo mi to, ale nič z toho si akoby nenašlo cestu až k môjmu srdcu a mojej duši. Jednoducho som nerozumela tomu, z čoho presne pramení moja hlboká bolesť.

Asi pred pätnástimi rokmi sme si s manželom všimli, že naše deti v strednom školskom veku začínajú prejavovať rovnaké nezdravé správanie ako ja v detstve. Cítila som hlboké výčitky svedomia z toho, že moja vlastná dysfunkcia a bolesť ich ovplyvňujú tak ako mňa v detstve a mladosti ovplyvňovali dysfunkcia a bolesť, ktoré som prežívala vo svojej rodine.

 

Zotavenie a zjavenie

Približne v tom čase som sa dozvedela o kresťanskom dvanásťkrokovom programe s názvom Celebrate Recovery (skr. CR). S programom pre Anonymných alkoholikov má spoločné to, že ide o dvanásťkrokový proces. Tento program človeku pomáha prekonať nesprávne spôsoby zvládania života a učí ho zdravšie žiť. Všetko prebieha v atmosfére modlitby a otvorenosti voči Duchu Svätému. Pri prechádzaní týmto programom som mala pocit, akoby som bola akrobatom na lane, ktorý sa snaží zbaviť zaužívaného správania, ktoré si vypestoval už veľmi dávno. Ale moja mentorka mala so mnou súcit a neodrádzala ma od práce, ktorú som potrebovala vykonať.

Počas prvých rokov môjho zotavovania som pri modlitbe cítila, že Duch Svätý ma upriamuje na Ježišovo podobenstvo o robotníkoch vo vinici (Mt 20, 1 – 16). Pri čítaní tohto úryvku som si predstavovala, že zdravší ľudia okolo mňa sú akoby tí robotníci najatí hneď zrána. Potom tam boli aj ďalší – tí, ktorých majiteľ vinice najal na poludnie. Títo prežívali určité ťažkosti a zápasy, ale v podstate boli v poriadku. A potom prišli na rad robotníci najatí v poslednej hodine: ľudia ako ja, ktorí prežívali najväčšie zápasy a boje. No bez ohľadu na to, ako títo robotníci začali, napokon každý z nich dostal rovnakú mzdu.

Ako veľa svetla mi to dalo! Podľa Ježiša Božie požehnania a milosti nie sú ohraničené tým, kedy s ním začneme pracovať. Prišla som a chcela som pracovať – len na tom záležalo. Nemusela som ho presviedčať, aby ma miloval rovnako ako miluje iných. Nemusela som si uňho vybojovať milosti používaním nejakej masky alebo uchyľovaním sa k starým manipulatívnym spôsobom, ktoré som skúšala predtým. Nevyčítal mi moju minulosť. Vlastne sa už rozhodol, že mi dá všetko, čo potrebujem!

 

Cesta pokračuje

Toto podobenstvo mi utkvelo v pamäti a nosila som ho vo svojom vnútri počas celého programu. Iste, musela som si ho celé v modlitbe prejsť trikrát, no zakaždým mi to prinieslo čosi nové. Boh mi naozaj dáva toľko požehnania, ako ho dáva všetkým ostatným! A tieto milosti a dary prinášajú úžasné ovocie. S pomocou a vďaka jeho milosti nezdravé vlastnosti, ktoré som si pestovala celý život, výrazne oslabli. A zoslabol aj pocit hanby, ktorý som si tak dlho niesla. Niektoré zvyky a postoje vymizli úplne a nikdy sa nevrátili!

Najväčším uzdravením, ktoré som prežila, bola sloboda: dokázala som odhodiť všetky masky a byť sama sebou. Zistila som, že človek, ktorým som, človek, ktorého chcel Boh, keď ma stvoril, je vlastne dosť cool! Mám dary a talenty, s ktorými sa môžem podeliť s druhými ľuďmi. Svoju dôveru a istotu čerpám v Božej láske ku mne. Viem si užívať humor a smiech. Pretože ma už nepoháňa hanba ani strach, dokážem sa tešiť z ľudí okolo seba bez toho, aby som sa bála, či ma budú mať radi.

Samozrejme, nie všetko je také ľahké. No objavila som Boží súcit a prežívam hlbšiu slobodu, vďaka ktorej o tom dokážem hovoriť ľuďom vo svojom okolí. Moja cesta pokračuje. No je to cesta, na ktorú sa vydávam so štedrým Bohom, ktorý nie je skúpy pri udeľovaní svojich požehnaní a darov.