Recept na sväté manželstvo

Svätý Pavol nám ukazuje, ako milovať svojich manželov a manželky

Keď sa Mária a Jozef zasnúbili, ich okolie pravdepodobne očakávalo, že ich život bude prebiehať podľa vzoru iných mladých manželských párov. Založia si vlastný domov v Nazarete. Jozef bude živiť rodinu ako remeselník, zatiaľ čo Mária sa bude starať o domácnosť a o deti.

Samozrejme, tak to celkom nebolo. Boh mal pre Máriu a Jozefa osobitný plán, ktorý bol všelijaký, len nie obyčajný alebo bežný. Vyvolil si Máriu ako matku a Jozefa ako pestúna Spasiteľa sveta! To so sebou prinieslo množstvo výziev a ťažkostí; vyžadovalo si to od nich mimoriadnu jednotu a vzájomnú blízkosť. Len takto mohli naplniť povolanie rodičov Božieho Syna. Spolu s Ježišom sa stali svätou rodinou, úplne oddanou Pánovi.

Ako manželský pár boli Mária a Jozef oddaní jeden druhému a plneniu Božej vôle. Takýto pevný vzťah medzi manželom a manželkou je základom každej svätej rodiny. Ako teda môžeme posilniť naše manželské puto? Či už sme manželmi iba rok alebo päťdesiat rokov, všetci máme priestor na rast v láske a jednote. Aj svätý Pavol, ktorý tak výstižne píše o láske na inom mieste (1 Kor 13), nám v Liste Kolosanom predkladá niekoľko rozumných a praktických rád. Tieto rady sú pritom obzvlášť relevantné pre manželov a manželky:

 

„Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti!“ (Kol 3, 12 – 14).

 

Láska, zväzok dokonalosti

Pavol nám hovorí, aby sme si obliekli „hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (Kol 3, 12). Nabáda nás, aby sme si navzájom ochotne odpúšťali. Ale „zväzkom dokonalosti“ – korunou všetkých týchto postojov a skutkov – je láska (3, 14). Takúto lásku nám preukázal Ježiš, keď pre nás a pre našu spásu obetoval svoj život na kríži. Táto nesebecká láska od nás vyžaduje, aby sme uprednostnili potreby druhých pred svojimi vlastnými. V tomto úryvku z Listu Kolosanom nám Pavol dáva akýsi „recept“ na to, ako sa máme navzájom milovať. Pozrime sa teraz bližšie na jednotlivé „ingrediencie“.

 

Hlboké milosrdenstvo. Aby sme mali so svojím manželským partnerom milosrdenstvo a súcit, je potrebné vžiť sa do jeho situácie. Možno zápasí s nejakým problémom v práci alebo sa snaží nájsť spoločnú reč s nepríjemným príbuzným. Možno má nejaký zdravotný problém. V týchto chvíľach sa môžeme rozhodnúť „trpieť s ním“, „cítiť spolu s ním“ – presne to totiž znamená slovo „súcit“. Môžeme ho vypočuť alebo mu navrhnúť, že sa s ním pomodlíme. Taktiež mu môžeme dať priestor a čas potrebný na vyriešenie daného problému.

 

Láskavosť. Všetci vieme, ako vyzerá a znie láskavosť, a predsa sa v každodennom zhone z nášho života táto čnosť tak ľahko vytráca. Vo Svätom písme sa slovo „láskavosť“ často používa ako preklad hebrejského slova chesed, ktoré možno preložiť aj ako „vytrvalá láska“ alebo „milosrdenstvo“. Keď som k svojmu manželskému partnerovi láskavý – či už slovom, gestom, alebo tým, že splním jeho alebo jej potrebu ešte skôr, ako o to požiada –, vyjadrujem mu tým svoju lásku.

 

Pokora. Ako často naštrbuje vzťah medzi manželmi práve pýcha! Možno sme príliš hrdí na to, aby sme si priznali, že sme urobili chybu. Možno chceme mať posledné slovo. A predsa, hoci bol Ježiš Božím Synom, „uponížil sa“ tým, že za nás zomrel na kríži (Flp 2, 8). Manželstvo nám prináša množstvo príležitostí na zomieranie sebe a svojej hrdosti. Kiežby sme ich dokázali využiť.

 

Miernosť. Miernosť nie je znakom slabosti; veď sám Ježiš o sebe vyhlásil, že je mierny, čiže „tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 9). Je to vlastne práve naopak: keď sme mierni vo svojej reči a konaní aj vtedy, keď sme nahnevaní alebo zranení, je to znak vnútornej sily. A ako všetci vieme z vlastnej skúsenosti, slovo napomenutia alebo rady sa vždy lepšie prijíma, keď je podané jemne a mierne.

 

Trpezlivosť. Občas nám všetkým dôjde trpezlivosť s našimi manželmi či manželkami – najmä vtedy, keď akoby donekonečna očakávame, že v niečom zmenia svoj postoj alebo konanie. Zamysli sa však nad tým, akú trpezlivosť má s nami Boh. Miluje nás aj v našej slabosti. Stále znova a znova nám odpúšťa, dokonca aj vtedy, keď sa dopúšťame toho istého hriechu. Keď sme teda unavení a chýba nám trpezlivosť, môžeme sa obrátiť na Pána, ktorý má nesmiernu trpezlivosť s nami aj s naším manželom či manželkou, a môžeme ho prosiť, aby nám doplnil dochádzajúcu trpezlivosť.

 

Všimnite si, že zoznam týchto čností sa podobá Pavlovmu zoznamu ovocia Ducha, ktorý nachádzame v Liste Galaťanom (5, 22 – 23). Zdrojom všetkého tohto ovocia je Duch prebývajúci v našom vnútri. Keď zostaneme blízko pri Pánovi, on nám udelí milosť, ktorú potrebujeme na to, aby sme dokázali žiť v súlade so svojím manželským sľubom.

 

Dar odpustenia

Ak existuje jedna ingrediencia, ktorá je pre láskyplné manželstvo absolútne kľúčová, potom je to odpustenie. Apoštol Pavol to vyjadruje slovami: „Ako Pán odpustil vám, tak aj vy“ (Kol 3, 13; pozri Mt 6, 12). Napriek tomu je stále ťažké odpúšťať; najmä vtedy, keď musíme manželskému partnerovi opakovane odpúšťať to isté previnenie. Takisto je ťažké prosiť o odpustenie, keď nevieme, čím sme mohli svojho manželského partnera uraziť. No keď odpustenie nie je súčasťou nášho každodenného spoločného života, naše manželstvo tým naozaj trpí. V takom prípade totiž dávame zatrpknutosti a odporu šancu zabývať sa v našom srdci. A keď sa nám v srdci zabýva zatrpknutosť a horkosť, naše srdce stvrdne.

Odpustenie je dôležité aj preto, lebo v každodennom spoločnom živote sa prakticky nedá vyhnúť tomu, aby sme si ublížili, aj keby to bolo len nechtiac. Odpúšťať museli určite aj svätci ako Jozef a Panna Mária. Napriek tomu, že boli svätí, mohlo sa stať, že Mária jedného dňa zabudla nechať vykysnúť cesto na chlieb. Je možné, že Jozef zle pochopil niečo, čo Mária povedala, a cítil sa zranený alebo aspoň zmätený. Takéto situácie si vyžadovali, aby jeden alebo druhý povedal: „Je mi to ľúto, prosím, odpusť mi,“ aby sa takpovediac „vyčistil vzduch“ a aby sa do rodiny vrátila veselá atmosféra.

Keďže sa tak ľahko dokážeme navzájom zraniť, v manželstve je najlepšou stratégiou pestovať si milosrdné a odpúšťajúce srdce, srdce vždy pripravené odpustiť a ísť ďalej. To sa nám podarí len vtedy, keď budeme uvažovať o veľkom milosrdenstve Boha, ktorý sa k nám nikdy neobracia chrbtom a je pripravený odpustiť nám vždy, keď k nemu kajúcne prídeme. Ježiš v podobenstve o nemilosrdnom sluhovi poukazuje na to, aký obrovský dlh nám bol odpustený. Aj my teda musíme byť ochotní odpustiť menšie podlžnosti, ktoré majú voči nám iní (Mt 18, 21 – 35). Našťastie, odpúšťanie je postupne čoraz ľahšie!

 

Samozrejme, niektoré urážky sú také vážne, že pri odpúšťaní môžeme potrebovať pomoc zvonka. Vtedy sa môžeme obrátiť na svojho pána farára či kaplána alebo dôveryhodného priateľa. Oni nám môžu pomôcť spracovať náš hnev a frustráciu – či už ako páru, alebo individuálne – a priviesť nás do bodu, v ktorom nájdeme opravdivé uzdravenie. No aj počas tohto procesu musíme zostať pod krížom a neustále Ježiša prosiť o jeho múdrosť a milosť.

Je zaujímavé, že Pavol nás nabáda nielen k odpusteniu, ale aj k tomu, aby sme sa „navzájom znášali“ (Kol 3, 12). Sú chvíle, keď jednoducho musíme niekoho znášať – potrebujeme si uvedomiť, že niektoré veci, ktoré naši manželia či manželky robia, nie sú previnenia, ale jednoducho ich zvláštne črty alebo zvyky, ktoré nás rozčuľujú. Môžeme ich požiadať, aby s tým prestali, ale ak nemôžu alebo nechcú, možno budeme musieť prejaviť zhovievavosť, trpezlivosť a poprosiť Pána o milosť, aby sme nad tým dokázali prižmúriť oko. Koniec koncov, nad mnohým prižmuruje oči pravdepodobne aj náš manželský partner vo vzťahu k nám! Aký pokoj môžeme vniesť do našich manželstiev, keď jednoducho prijmeme, že niektoré veci sa nezmenia – a že je to v poriadku!

 

Ježiš prebýva s nami

Počas Adventu sa tešíme na oslavu Kristovho narodenia. Uvedomme si pritom, ako veľmi sa nám Ježiš priblížil. On je uprostred našich manželstiev a dáva nám milosť a silu milovať svojich manželov a manželky tak, ako on miluje nás. Katechizmus hovorí, že Ježiš „ide prostredníctvom sviatosti manželstva v ústrety kresťanským manželom“. On „zostáva s nimi, dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho, znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená, podriaďovať sa jeden druhému ,v bázni pred Kristom‘ (Ef 5, 21) a milovať sa nadprirodzenou nežnou a plodnou láskou“ (1642).

Dostali sme veľké povolanie: naša vzájomná láska má byť „obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka“ (KKC 1604). Sami by sme to nikdy nedokázali, ale s Bohom je všetko možné. Preto máme nádej, že s jeho hojnou milosťou budú naše manželstvá odrážať Božiu slávu!