Duch svätého Mikuláša
Potrebujeme len jednu iskru
Hallie Riedelová
Potrebujeme malé Vianoce – práve v tejto chvíli!“ Tak sa spieva v jednej anglickej vianočnej piesni, ktorú možno v týchto dňoch začujete z rádia alebo ju budete počuť počas nakupovania v obchodnom dome. Slová tejto piesne celkom dobre zachytávajú ruch a zhon, ktoré človek môže prežívať v tomto období roka. Tento mesiac sa toho zvyčajne deje tak veľmi veľa, až človek uvažuje nad tým, či možno nájsť vianočnú radosť skôr, než bude neskoro!
No nebojte sa; môže nám v tom pomôcť príklad jedného svätého. Tento svätec je vlastne veľmi osobným zosobnením „vianočného ducha“, pretože je mužom, na základe ktorého vznikol mýtus o Santa Klausovi. Je to svätý Mikuláš z Myry. Mikuláš sa počas svojho života preslávil svojou štedrosťou a starostlivosťou o núdznych. Povesť o jeho radosti a láskavosti sa niesla široko-ďaleko aj po jeho smrti. Čím väčšmi sa teda blížia Vianoce, tým väčšmi si potrebujeme osvojiť aj jeho ducha.
Známy pre svoju štedrosť – ale aj pre mnohé iné veci
V skutočnosti toho o Mikulášovi veľa nevieme. Je to pochopiteľné, keďže žil v nepokojnom období – na konci 3. a na začiatku 4. storočia po Kristovi. Nezanechal po sebe žiadne listy ani spisy a jeho prvý známy životopis bol napísaný až začiatkom 9. storočia, teda takmer päťsto rokov po jeho smrti!
Vieme však, že sa narodil v bohatej rodine v stredomorskom prístave Patara, ktoré je na území dnešného Turecka. Jeho rodičia zomreli, keď mal asi osemnásť rokov. Mikuláš sa vtedy rozhodol, že zdedený majetok použije na pomoc chudobným. Keď mal asi tridsať rokov, bol vymenovaný za biskupa v Myre neďaleko Patary a počas prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom (303 – 311) strávil nejaký čas vo väzení. V roku 325 sa pravdepodobne zúčastnil na Nicejskom koncile a okolo roku 335 zomrel. A to je asi tak všetko, čo o ňom vieme.
O Mikulášovi sa nám nezachovali žiadne historické dokumenty; no poznáme staroveké legendy. A tých je veľa. Nie sú to tie detské rozprávky na dobrú noc z minulého storočia, ktoré z neho urobili veselú postavičku v červenom obleku, ktorá na Štedrý deň jazdí na saniach a roznáša darčeky. Nie! Tieto legendy nás pozývajú hlbšie nazrieť do života svätého Mikuláša. Rozprávajú o tajomných daroch, nočných videniach, záchrane na poslednú chvíľu a o zázračnom rozmnožení obilia.
Bol teda Mikuláš radostnou a dobročinnou dušou, ktorá zadarmo obdarovávala tých, ktorí to potrebovali?
Bol odvážnym ochrancom svojho ľudu, ktorý vďaka svojej odvahe zachránil ľudí pred hladomorom?
Bol obhajcom spravodlivosti, ktorý zachraňoval nespravodlivo obvinených a prinavracal unesené deti ich rodičom?
Áno, bol tým všetkým! No bol ešte oveľa viac. Mikuláš bol v podstate svätý muž, ktorý videl a napĺňal potreby, ktoré mal priamo pred očami, pričom odvážne dôveroval Bohu a veril, že On sa o to všetko postará. Bol veľkorysým človekom, ktorý robil niekedy veľmi obyčajné, jednoduché veci. Také, ktoré môžeme robiť aj my.
Legenda o venách
Azda najznámejšou legendou o svätom Mikulášovi je príbeh o troch vreciach zlata. K týmto udalostiam došlo v čase, keď bol Mikuláš ešte mladým mužom. Jeden chudobný muž mal tri dcéry. Jeho rodina veľmi schudobnela a mužovi nezostal žiaden majetok, ktorý by dal svojim dcéram ako veno. V tých časoch museli dievčatá priniesť do manželstva určitý majetok alebo obnos peňazí. Ak veno nemali, nemohli sa vydať. Ich otec nevedel, čo má robiť, a tak sa vo svojom zúfalstve rozhodol, že ich predá do otroctva.
Mikuláš sa dopočul o dileme tohto muža a rozhodol sa s tým niečo urobiť. Naplnil tri vrecia zlatom, ktoré mu zanechali rodičia. Počas troch nocí potom chodil k domu tohto muža, pričom zakaždým vhodil dnu cez otvorené okno jedno vrecko so zlatom. Každé vrecko obsahovalo práve toľko zlata, koľko stačilo na to, aby sa mohlo vydať jedno z dievčat. Niektoré príbehy hovoria, že vrecko pristálo v ponožke alebo v topánke, ktorá bola ponechaná na sušenie pri kozube – to by vysvetľovalo, prečo v niektorých krajinách nechávajú deti noc pred jeho sviatkom (6. decembra) pred dverami topánky alebo prečo na Štedrý večer vešajú popri kozube pančuchy v nádeji, že dostanú od svätého Mikuláša nejaký darček.
Mohli by sme to nazvať zázrakom, ale možno to bolo len tým, že si Mikuláš všímal druhých. Táto rodina žila v jeho meste – podľa niektorých zdrojov na jeho ulici – a on vedel o ich situácii. Preto načrel do svojho dedičstva a namiesto toho, aby ho dal neznámemu človekovi, podnikol jednoduché kroky na zmiernenie núdze svojho suseda.
Aj my všetci môžeme byť štedrí a pozorní. Môžeme sa pokúsiť byť pozornejší voči potrebám ľudí, ktorí sú okolo nás, a potom im nejako konkrétne pomôcť.
Legenda o troch lodiach
Keď sa Mikuláš stal biskupom, bral veľmi vážne Boží príkaz chrániť jemu zverené stádo v Myre. Jedna z legiend hovorí o veľkom hladomore, počas ktorého obyvateľom mesta hrozila smrť. Jedného dňa si Mikuláš všimol, že do Myry priplávali tri obchodné lode s obilím, ktoré mierili do Konštantínopolu. V prístave sa stretol s kapitánom týchto lodí a odvážne žiadal, aby mu z každej lode dal sto bušlov[1] obilia. Ale ako mohol kapitán niečo také urobiť? Len čo by dorazil do hlavného mesta, prišlo by sa na to, že časť obilia chýba. Mikuláš sa však nedal odbiť. Nakoniec kapitána presvedčil a sľúbil mu, že sa o chýbajúce obilie postará on sám.
Keď lode dorazili do Konštantínopolu, stal sa zázrak: nechýbalo žiadne obilie. A z tých tristo bušlov obilia žili obyvatelia Myry celé dva roky! Mikuláš sa chcel postarať o svoj ľud a využil príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Navyše dôveroval Bohu, že on toto jeho úsilie požehná.
Aj my všetci môžeme byť odvážni a dôverovať Božej starostlivosti, keď sa staráme o ľudí, ktorí sú nám zverení.
Legendy o spravodlivosti
O tom, aký bol Mikuláš oddaný spravodlivosti, sa rozpráva mnoho legiend. Jedna z nich rozpráva príbeh o troch generáloch, ktorí boli neprávom obvinení zo sprisahania proti cisárovi Konštantínovi. Konštantín týmto falošným obvineniam uveril a rozhodol sa ich dať popraviť. Mikuláš sa mu však zjavil vo sne, napomenul ho, že počúva nepravdivé fámy, a prikázal mu, aby ich okamžite prepustil. Cisárom sen tak otriasol, že keď sa prebudil, mužov okamžite prepustil. (Zhodou okolností boli neskôr tí istí generáli v Myre práve v čase, keď Mikuláš opäť zasiahol a zastavil popravu troch iných nevinných mužov.)
Iná legenda hovorí o páre, ktorý po návšteve Mikulášovho hrobu počal vytúženého syna. Keď mal chlapec sedem rokov, ktosi ho uniesol a predal babylonskému kráľovi, ktorému potom slúžil ako čašník. O rok neskôr, na sviatok svätého Mikuláša, bol chlapec v prítomnosti kráľa, keď sa mu zjavil svätec a odviedol ho naspäť domov. Keď chlapec prišiel, ešte stále držal v ruke kráľov pohár! Mikuláš nechcel nechať nespravodlivú situáciu bez nápravy.
Nevyzýva Ježiš každého z nás, aby sme dbali na spravodlivosť a v prípade potreby boli ochotní zjednať nápravu?
V predvianočnom období sa mnohí ľudia cítia preťažení. Mnohí sú osamelí, obzvlášť tí, ktorí nedávno stratili blízkeho človeka. Nedokážeme rozmnožovať jedlo ani cestovať v čase, aby sme vyriešili nespravodlivosť. Nemusíme mať ani vrecia plné zlata. No predsa máme vždy čo dať. Môžeme pripraviť jednoduché jedlo pre osamelého suseda, alebo priniesť kvety susedke, ktoré rozžiaria jej domov. Skúsme stráviť čas s členom rodiny, ktorý sa cíti preťažený povinnosťami a potrebuje si len pri niekom oddýchnuť. Môžeme písať listy ľuďom vo väzení alebo si nájsť čas na návštevu priateľa, ktorý zápasí s chorobou.
Dar prítomnosti
Mikuláš nás učí, že Vianoce, a vlastne celý náš život, nie je o hľadaní dokonalého darčeka. Vianoce nie sú o usporiadaní tej najzaujímavejšej oslavy alebo o najkrajšie vyzdobenom dome. Sú o sebadarovaní – darovaní svojej pozornosti, svojho času, svojej prítomnosti ľuďom, ktorých máme vo svojom živote. Keď budeš takto napodobňovať svätého Mikuláša, uvidíš, že štedrosť a súcit, ktoré prejavuješ druhým, prirodzene inšpirujú ostatných k tomu, aby robili to isté. Je to nákazlivé – je to ako iskra, ktorá zapaľuje srdcia, jedno po druhom!
Táto iskra je presne to, čo potrebujeme. Dovoľ teda, aby tento rok duch svätého Mikuláša zmenil tvoj prístup k Vianociam. Všimni si, že tvoje sebadarovanie vyvoláva domino efekt v ľuďoch okolo teba. Možno ťa prekvapí, aký pokoj a radosť pri tom naplnia tvoje srdce.
[1] 1 bušel = približne 36 litrov, pozn. red.