Plán a vízia pre rodinný život

Ako priniesť nebo do vášho domu

Soren a Ever Johnsonovci

„V našom dome by som počúval radšej viac o nebi,“ žartoval mladý otec tesne pred začatím nášho workshopu. „Momentálne tam máme očistec a, ak mám byť úprimný, niekedy má človek chuť povedať, že je to hotové peklo!“

Ja aj moja žena Ever sme sa zasmiali a veľavravne sme sa na seba pozreli. Len pár minút predtým, počas jazdy do tej farnosti, sme sa poškriepili. Už ani neviem presne prečo, no pamätám si, že štipľavá chuť tej hádky pretrvávala, aj keď sme už boli len kúsok od kostola. Keď sme v to ráno vyrážali z domu, všade okolo nás sme videli chaos: hŕby bielizne, neumytý riad, neotvorené obálky s účtami. To je šialené! pomysleli sme si. A to sa máme o chvíľu postaviť pred rodičov a podeliť sa s nimi o to, ako môže človek mať dobrú a úspešnú rodinu… A pritom si nevieme ani len poskladať vlastné veci! Cítili sme sa ako pokrytci. A namiesto toho, aby sme toto neustále napätie medzi ideálmi a realitou priniesli Pánovi ako obetu, vyvŕšili sme si ho jeden na druhom.

Pravdupovediac, všetci rodičia stoja pred veľkou vlnou náročných výziev: nabitý program, mediálny pretlak, obavy z finančnej situácie a strach, či sa im podarí odovzdať vieru svojim deťom. Vedeli sme, že nielen my budeme mať v tej miestnosti pocit, že sme zlyhali.

 

Naša cesta

Je teda vôbec možné, aby rodiny prežívali vo svojich domovoch aspoň chvíľku pokoja? A najmä, kde možno nájsť nejaký detailný plán toho, ako si vybudovať dobré manželstvo a rodinu? Takéto a podobné otázky sme si kládli – a občas sa pre ne hádali alebo nad nimi plakali – už v prvých dňoch, keď sme sa pred viac než dvadsiatimi rokmi stali rodičmi.

Niet divu, že už pár mesiacov po narodení nášho prvého dieťaťa sme mali pocit, že sme pritlačení k múru. Mali sme veľmi málo času a energie na uvažovanie a už vôbec sme nemali silu na uskutočnenie našich ideálov. V nasledujúcich rokoch sme síce zažívali radosti rodinného života, ale bolo aj niekoľko momentov, keď sme sa dostali na dno a upadli sme do akéhosi začarovaného kruhu frustrácie.

Dnes po rokoch učenia sa – často na vlastných chybách – celým svojím srdcom veríme, že každá rodina môže podniknúť kroky, ktoré jej pomôžu rozvíjať sa a rásť. Stane sa to, keď sa lepšie naučíme, ako milovať a byť milovaní, ako odpúšťať a prijať odpustenie. Kúsok po kúsku môžeme každodenný život svojej rodiny stvárňovať podľa vzoru lásky, ktorý vidíme v Najsvätejšej Trojici. Tento model môže časom pretvoriť naše vzťahy. Sme o tom tak pevne presvedčení, že sme sa rozhodli založiť službu, ktorej cieľom je pomôcť rodinám priniesť nebo do ich rodín – pre ich vlastné dobro i pre dobro širšej spoločnosti.

Ako teda táto naša služba vyzerá? Začína sa workshopom s názvom „Nebo vo vašom dome“. Pri každom takomto workshope chceme mladým rodičom pomôcť začať žiť rodinný život – a povedať im to, čo by sme chceli, aby niekto na začiatku nášho rodinného života povedal nám.

 

Dostať sa na správnu cestu

Jednou z prvých vecí, ktorú robíme pri našom workshope, je toto: uznáme, že je veľmi ľahké hneď od začiatku vykročiť zlým smerom. Možno si nebo stotožňujeme so svojimi predstavami pokoja a pohodlia. Napríklad sa môžeme sústrediť na to, aby sme mali pekný domov, dobre vychované deti a každý večer pekne a chutne pripravené večere. Možno si na sociálnych sieťach vybudujeme imidž dokonalého života a potom míňame všetku svoju energiu na to, aby sme tento imidž udržali.

Do určitej miery robíme túto chybu všetci. No vieme, že čím väčšmi sa usilujeme riadiť touto víziou, tým pravdepodobnejšie začneme viesť čudný životný štýl a naša viera začne slabnúť. Je tiež možné, že úzkosťou, izoláciou a rozdelením ohrozíme aj svoju rodinu. Namiesto toho, aby sme si vytvorili úzky kruh ľudí, ktorí používajú svoje dary na to, aby sa o seba navzájom starali, začneme slúžiť len sebe samým. No nebo, ktoré si želáme – obraz neba, ktorý predkladáme počas nášho workshopu – je oveľa viac než toto. Nie je to nič menšie, než naše radovanie sa zo života samého Boha.

Písmo hovorí, že sme stvorení na Boží obraz a podobu (Gn 1, 26 – 27). Taktiež hovorí, že Boh je Trojica – spoločenstvo Otca, Syna a Ducha Svätého, v ktorom žiadna osoba nie je zameraná sama na seba, ale na tých druhých (2 Kor 13, 13; Jn 17, 10). Toto je život spoločenstva, život vyznačujúci sa vzájomným sebadarovaním; a my veríme, že Boh chce, aby sa rodiny usilovali o takýto život a aj ho zakúšali. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Kresťanská rodina je spoločenstvom osôb, znakom a obrazom spoločenstva Otca a Syna v Duchu Svätom“ (2205). Práve preto dom, v ktorom sa rodina usiluje byť obrazom Boha, radi nazývame „Trojičný dom“.

 

Budovanie „Trojičného domu“

Rodičom radi hovoríme aj to, že namiesto toho, aby sa zľakli tohto vznešeného ideálu, môžu si s veľkou úľavou vydýchnuť! „Spoločenstvo osôb“ v rodine totiž viac než čokoľvek iné na zemi pripomína Božie „spoločenstvo osôb“. Každá rodina, ktorá je založená na láske, bez ohľadu na to, ako ťažkopádne naozaj žije túto lásku, je už stvorená na Boží obraz. Dynamika Božieho života jednoducho patrí k rodine ako takej. Naším cieľom je teda pomôcť rodinám objaviť a prehĺbiť život, ktorí už majú.

 

No čo to znamená v praxi?

Počas nášho workshopu sa snažíme rodičom ukázať, ako si vybudovať päť úrovní rodinného života. Iste, každá úroveň je nesmierne rozsiahla. Preto dbáme na to, aby sme rodičov pri všetkých úrovniach nasmerovali len na jeden hlavný návyk, ktorý môžu začať budovať, a na jedno osobitné miesto, ktoré im pomôže pri budovaní tohto hlavného návyku. Po tom, čo si rodiny vybudujú tieto hlavné návyky a vytvoria si tieto osobitné miesta, môžu na ďalšie budovanie použiť naše materiály, ktoré sú k dispozícii na internete.

 

• Prvá úroveň sa volá život viery. Tu sa sústreďujeme na to, ako v rámci rodiny berieme naše spoločenstvo s Bohom. Ak je naším cieľom spoločenstvo, nemožno začať lepšie ako zachovávaním posvätných dní s dôrazom na nedeľnú a sviatočnú svätú omšu. Zo slávenia Eucharistie môže vychádzať aj to, ako budeme prežívať svoje spoločenstvo nasledujúci týždeň. Osobitným miestom podporujúcim budovanie tejto úrovne je domáci oltár – priestor v dome vyhradený na to, aby sa rodina mohla stretávať na každodennú modlitbu. Aj keď toto stretnutie trvá len pár minút, môže sa stať návykom, ktorý bude oživovať vašu vieru.
• Druhú úroveň voláme osoba a vzťahy. Tu sa sústreďujeme na posilnenie nášho spoločenstva, v prvom rade spoločenstva medzi manželom a manželkou, potom spoločenstva s našimi deťmi. Hlavným návykom je tu pravidelné večerné rande, pri ktorom manželský pár pozve Božiu lásku do svojho manželstva, aby tak mohla prúdiť do ich rodiny a vylievať sa aj na iné vzťahy. Osobitným miestom pre túto úroveň je nejaké tiché miesto, napríklad útulná spálňa, kútik na čítanie alebo hojdačka vzadu na dvore. Môže to byť akékoľvek miesto, na ktorom sa manželia môžu zdieľať o tom, čo im leží na srdci.
• Treťou úrovňou je domáce hospodárenie. Pri nej si hovoríme o starostlivosti o naše rodinné spoločenstvo a o zavedení zvyku pravidelného týždenného rodinného stretnutia a dňa domácich prác (alebo aspoň dopoludnia domácich prác). Ide o čas, v ktorom si ako rodina podelíme prácu. Tu je osobitným miestom nejaký druh vyhradeného priestoru na prácu v dome, ktorý môže slúžiť ako riadiace centrum spoločnej práce.
• Štvrtou úrovňou je rodinná kultúra. V nej ide o to, ako v rámci rodiny oslavujeme naše spoločenstvo. Hlavným návykom je tu spoločné – ideálne dennodenné – stolovanie, pri ktorom si užívame vzájomnú prítomnosť a rozprávame sa o tom, čo sme robili počas dňa. Osobitným miestom je, samozrejme, jedálenský či kuchynský stôl, ktorý nás pozýva k spoločnej oslave.
• Napokon je tu piata úroveň – pohostinnosť a služba. Nimi sa delíme o svoje spoločenstvo s ľuďmi, ktorí sú okolo nás. Hlavný návyk v tejto oblasti spočíva v našej vernosti nejakému kroku smerom navonok – nejakému činu, ktorým môžeme rozvíjať svoje vzťahy mimo rodiny. Osobitným miestom pre túto úroveň je štvrť či dedina, v ktorej rodina žije – to je východiskový bod, z ktorého môžeme vychádzať do sveta a dávať druhým okúsiť predchuť neba, ktorú prežívame v rodinnom kruhu.

Nachádzať spoločenstvo s Bohom v Eucharistii a potom toto spoločenstvo ďalej posilňovať, pestovať, oslavovať a zdieľať: takto naše rodiny môžu nájsť nebo. Takto môžeme v našich rodinách vytvárať pravé spoločenstvo s Bohom a medzi sebou.

 

Nájsť nebo

Pri pohľade na to, ako mladí rodičia chápu a prijímajú túto víziu, cítime, že naše roky tápania neboli zbytočné. Dobre to povedal ten mladý otec, ktorého som spomenula na začiatku článku: Niekedy je potrebné zažiť očistec, pretože len v ňom pochopíme, že potrebujeme nájsť nebo!

Keď sme teda počas tohto farského workshopu vyšli na pódium, svoju prednášku sme začali takýmto vyznaním: „V našej rodine zažívame nebo, no nezažívame ho tak často, ako by sme chceli! Nech sa teda na tejto ceste rodičovstva nachádzate v akomkoľvek bode, ste na správnom mieste.“ Celou miestnosťou citeľne prebehla vlna úľavy. A keď sme sa so zídenými rodinami podelili o svoju víziu hľadania neba vo svojom rodinnom kruhu, cítili sme, že sa vytráca aj horkosť z našej nedávnej hádky.