Tam, kde ide o môjho Otca

Ježišovo poslanie je naším poslaním

„Mám byť tam, kde ide o môjho Otca“ (Lk 2, 49).

 Ako sme spomenuli v našom prvom článku, tieto slová, ktoré povedal Ježiš svojim rodičom po tom, čo ho našli v Jeruzalemskom chráme, sa dajú preložiť rôzne. Pôvodné grécke znenie je dosť nejasné, no väčšina prekladateľov tento výraz prekladá slovami „v dome môjho Otca“, pretože práve tam Ježiš bol, keď to povedal. No dá sa preložiť aj inak: „Mám byť tam, kde ide o môjho Otca“ či „musím sa zaoberať Otcovými vecami“.

V tomto článku sa chceme zamerať na tento druhý preklad. Čo Ježiša pohýnalo k tomu, aby sa zameral na veci, v ktorých „išlo o“ jeho Otca? A čo presne to znamená?

 

Prečo Ježiš prišiel?

Písmo hovorí, že hoci mal Syn „božskú prirodzenosť“, „vzal si prirodzenosť sluhu“ (Flp 2, 6 – 7), aby naplnil Otcovu vôľu. Všetko, čo Boh robí, má svoj dôvod; a nebolo to inak ani pri Ježišovom vtelení. Prečo sa teda Ježiš stal človekom? Aké poslanie mal pre neho Boh pripravené?

Dať život. Ježiš počas svojho verejného účinkovania často hovoril o tom, ako vníma svoje poslanie. V jednej chvíli povedal: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Kto sú tí ľudia, kvôli ktorým Ježiš prišiel? Sme to my! Ježiš neprišiel kvôli sebe. Opustil slávu neba, aby sme mali hojnosť v ňom. Toto je tá úžasná evanjeliová zvesť: Ježiš, dokonalý a bezhriešny Boží Syn, sa zriekol seba samého, aby nás zachránil!

Zachrániť hriešnikov. Ježiš tiež povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali“ (Lk 5, 32). Hriešnici. To sme my. Pápeža Františka sa krátko po jeho zvolení v jednom interview opýtali: „Kto je Jorge Mario Bergoglio?“ Čo odpovedal? „Som hriešnik. To je najpresnejšia definícia… Som hriešnik, na ktorého Pán uprel svoj pohľad.“ Každý z nás by mal vedieť povedať to isté. Ježiš prišiel kvôli nám hriešnikom. On vedel, že jeho Otec chce, aby nás vyslobodil od hriechu a smrti.

Ohlasovať radostnú zvesť. Ježiš dokonca svoje poslanie sám opísal už na začiatku svojho účinkovania: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným“ (Lk 4, 18). Boh Ježiša poslal priniesť posolstvo nádeje. A tak Ježiš prišiel s posolstvom o slobode pre všetkých uväznených v hriechu a sebectve – a pre všetkých tých, ktorí sú uväznení v nejakej forme duchovnej chudoby, ktorú so sebou prináša hriech a sebectvo. Prišiel zvestovať, že Pánova milosť je pre každého: bohatých aj chudobných, veriacich a neveriacich, židov aj pohanov. Ježiš vstúpil do chudoby, nespravodlivosti a útlaku a priniesol tam oslobodenie od hriechu, spravodlivosť pre svet, telesné aj duchovné uzdravenie a oslobodenie od útlaku Zlého.

Toto bolo Ježišovo poslanie. Preto k nám prišiel. Preto sa „pevne rozhodol“ (Lk 9, 51) plniť počas celého svojho života Otcovu vôľu. Aj vtedy, keď ako dvanásťročný chlapec vyučoval starších v chráme, zameriaval sa vždy len na napĺňanie toho, čo ho poslal vykonať Otec.

 

My sme jeho majstrovské dielo

A vo chvíli, keď sa mal vrátiť k svojmu Otcovi, povedal, aby sme sa aj my zaujímali o Otcove záležitosti. Po svojom zmŕtvychvstaní svojim učeníkom i nám povedal: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás!“ (Jn 20, 21). Ježiš každého z nás posiela budovať svoje kráľovstvo tak, ako Otec poslal jeho.

Samozrejme, Ježišovo poslanie bolo jedinečné. Len on mohol zvíťaziť nad smrťou a hriechmi, ktoré nás oddeľovali od Boha. Len on sa mohol ponúknuť ako dokonalá obeta na odčinenie našich hriechov. No každý z nás má podobné a zároveň jedinečné poslanie. Svätý Pavol to vyjadril slovami: „Veď sme jeho [majstrovské] dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 10). To znamená, že každý z nás má povolanie, ktoré Boh dokonale pripravil tak, aby sa hodilo k tomu, ako nás stvoril, a bolo v súlade s cestou, na ktorú nás postavil. Len ty môžeš naplniť špecifické povolanie, ktoré ti Pán dal! Len ty sa môžeš postarať o tie Otcove záležitosti, ktorých vykonanie prichystal pre teba!

No aj keď má každý z nás svoje vlastné konkrétne povolanie, niektoré aspekty nášho povolania máme všetci spoločné:

Získavanie učeníkov. Ježiš chce, aby sme „získavali učeníkov“ (porov. Mt 28, 19) bez ohľadu na to, kto sme alebo čo robíme. Chce, aby sme sa s ľuďmi delili o radostnú zvesť, že Boh ich miluje, že Ježiš ich svojím krížom vykúpil a že skrze Ducha môžu spoznať jeho milosrdenstvo a odpustenie takým osobným spôsobom, že im to natrvalo zmení život. Môžeme tiež hovoriť o svojich vlastných zážitkoch s Pánom a deliť sa s druhými o to, ako milosť zmenila náš život a oslobodila nás od hriechu. Ježiš ti zveril, vlastne nám všetkým, poslanie ísť do sveta a pozývať ľudí, aby sa stali jeho učeníkmi.

Nenechať sa obsluhovať, ale slúžiť. Keď Ježiš, náš Učiteľ, tak veľmi dbal na to, aby svoj život vložil do služby, potom by sme my, jeho učeníci, mali robiť to isté. Boh chce, aby sme žili pre druhých ľudí, nie pre seba samých. To znamená, že máme aktívne vyhľadávať spôsoby, akými by sme mohli ľuďom okolo seba darovať svoj čas a prostriedky. Znamená to vyjsť zo svojho domova a rodiny a postarať sa o ľudí, ktorí sú chudobní, starí, chorí či vo väzení. A znamená to zaobchádzať s každým s úctou. Presne k tomu nás povzbudzuje svätý Pavol v Liste Filipanom: „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho“ (2, 3). Ježiš tebe, vlastne nám všetkým zveril poslanie slúžiť.

Prihovárať sa. Keď sa dostaneme do neba, pravdepodobne budeme prekvapení z toho, ako nám na našej pozemskej púti pomohli modlitby iných ľudí – a ako naše modlitby pomohli im. Modliť sa za druhých – to je ďalší spôsob, akým môžeme napodobňovať Ježiša, ktorý „žije stále, aby sa… prihováral“ za svoj ľud (Hebr 7, 25). Ak to bolo súčasťou Ježišovho poslania, potom je to aj súčasťou nášho poslania. Môžeme nebeskému Otcovi predkladať potreby našich milovaných a prosiť ho o pomoc. Ježiš tebe, vlastne nám všetkým, zveril poslanie dvíhať ľudí k Bohu svojou modlitbou.

No tým sa to nekončí. Ježiš nám všetkým chce dať mieru vlastného súcitu a starostlivosti o trpiacich. Chce, aby sme „sa prihovárali“ za každého človeka, ktorý je v núdzi.

• Do toho spadajú aj tvoji „nepriatelia“ – ľudia, ktorí ťa nejako zranili. Môžeš sa modliť za to, aby si im dokázal odpustiť, a aj za to, aby sa obmäkčilo ich srdce.
• Do toho spadajú aj ľudia v tvojom okolí, ktorí nemajú domov alebo žijú v chudobe. Môžeš sa modliť za to, aby našli východisko a dostali sa zo svojej izolácie.
• Do toho spadajú aj všetci tí, čo sú vo väzení, bez ohľadu na to, aké spáchali zločiny. Môžeš sa modliť za to, aby našli milosť potrebnú na zmenu svojho života.
• Do toho spadajú aj chorí a trpiaci. Môžeš sa modliť, aby zakúsili Pánov uzdravujúci dotyk.
• Ba dokonca do toho spadajú aj tí, ktorí znášajú dôsledky vojny a útlaku, bez ohľadu na to, na ktorej „strane“ stoja. Môžeš sa modliť za to, aby našli spravodlivosť a pokoj.

 

„Pane, otvor mi oči“

Mám byť tam, kde ide o môjho Otca. Táto túžba plniť Otcovu vôľu hnala Ježiša a môže hnať aj nás. Bez ohľadu na to, či si mladý alebo starý, bez ohľadu na to, kde žiješ a akú prácu robíš, či aký hodný alebo nehodný sa cítiš, tvoj nebeský Otec má pre teba poslanie. Povedz mu teda, že chceš dnes plniť jeho vôľu. Každý deň ho pros, aby ti otvoril oči a mohol si tak uzrieť svoje povolanie.

Keď ti Boh otvorí oči, stane sa čosi zvláštne: otvorí ti aj srdce. Nielenže ti ukáže tvoje poslanie, ale vloží do teba aj túžbu naplniť ho. A aj keď bude to poslanie náročné alebo do istej miery nejasné, vloží do teba to „sväté nutkanie“ nasledovať ho. Urobí ťa podobnejším Ježišovi, ktorý cítil, že musí plniť Otcovu vôľu.

Predstav si, ako by vyzerala Cirkev, keby každý, kto číta tieto slová, vo svojom vnútri pocítil  túžbu a nutkanie plniť vo svojom živote Otcovu vôľu. Predstav si, ako by vyzeral svet! Naštrbené vzťahy by sa obnovili. Pochybujúci by uverili. Chorí by boli uzdravení. Väzni by našli nádej. Hriešnici by našli milosrdenstvo. A chudobní by našli súcit.

„Hor’ sa…, kráčajme vo svetle Pánovom!“ (Iz 2, 5). Objavme svoje povolanie a majme vrúcnu túžbu naplniť ho!

Tento týždeň si polož tieto otázky: 

• Ktoré veci zveril Boh tebe osobne?
• Ako sa môžem väčšmi starať o veci, v ktorých ide o môjho Otca? 

„Pane Ježišu, ďakujem ti, mi možnosťou hlásať tvoje evanjelium preukazuješ takú česť! Príď, Pane, a daj mi väčšiu horlivosť a zápal pre napĺňanie tohto diela!“