Dokonči svoj beh!

Múdre slová od svätého Pavla

Joe Difato

Pavol zažil počas svojho účinkovania mnohé vzostupy a pády. Budovanie cirkví v cudzích krajoch nebolo ľahké. No Pavol sa nevzdával. Nikdy nepovedal, že je to príliš ťažké. Nikdy nedovolil, aby ho niečo odradilo od jeho poslania – neodradili ho ani ohovárači, ani nezdary, ani finančná situácia či životné okolnosti. Zostal verný dielu, ktoré ho Boh povolal vykonať. Alebo, jeho slovami, „bojoval dobrý boj“, „dokončil beh“ a „zachoval vieru“ (2 Tim 4, 7).

Pavol tieto slová napísal svojmu učeníkovi Timotejovi preto, aby ho povzbudil k vytrvalosti v nasledovaní Pána. No my veríme, že tento list nie je len osobným listom adresovaným jednému blízkemu priateľovi; je aj prostriedkom, ktorým nám Boh hovorí, aby sme mu zostali verní. Napĺňať poslanie Cirkvi môže byť občas náročné a ťažké, no stojí za to prekonávať protivenstvá, ktoré nás pri jeho napĺňaní postretnú. Akoby sa nám týmto listom prihováral aj sám apoštol Pavol: „Urobíte chyby; možno niektoré zápasy aj prehráte. No nakoniec vy i všetci, ktorí dokončíte svoj beh, dostanete víťaznú cenu večnej slávy.“

Položme si teda otázku: „Ako mám vytrvať v tomto behu tak, ako to Pavol kázal Timotejovi?“

 

Začni teraz!

Svätý Pavol mal veľa talentov, no aj on mal isté charakterové nedostatky. Bol to geniálny človek, mal pevnú vôľu, bol horlivý a vkladal do misijnej činnosti celé svoje srdce. Keď ho niekto oslovil, mohol si byť istý, že mu obšírne porozpráva o svojom pohľade na danú vec. A človek si mohol byť istý aj tým, že Pavol urobí všetko pre to, aby ho presvedčil, že jeho názor je ten správny!

Toto všetko sú obdivuhodné kvality, no zdá sa, že Pavol zašiel občas priďaleko. Počas svojho účinkovania občas zapríčinil aj veľké roztržky. V našich predchádzajúcich článkoch sme písali o tom, ako otvorene vyjadroval svoje sklamanie z ľudí, ktorí zanechali službu evanjeliu. Tiež sme čítali, ako si prial, aby Boh potrestal tých, ktorí mu odporovali (pozri Gal 5, 12). Pavol sa rozhodol pokarhať Petra na verejnosti, hoci sa s ním mohol porozprávať medzi štyrmi očami (2, 11 – 21). A rozišiel sa s Barnabášom pre vec, ktorá sa s väčšou dávkou trpezlivosti a vzájomnej dôvery dala vyriešiť.

Aj my všetci máme mnoho úžasných darov, no máme tiež svoje nedostatky. Keby tu bol Pavol dnes, asi by nám povedal: „Nedovoľte, aby vám to zabránilo konať.“ Keby Pavol čakal na to, kým napraví svoj vzťah s Barnabášom, možno by dlhé roky nič iné nerobil. Keby nekázal dovtedy, dokým by si s Petrom nevyjasnil všetky nedoriešené záležitosti, veľmi by tým utrpeli všetky pohanokresťanské cirkvi. Všetci ľudia, ktorí opustili svoje domovy, aby sa pripojili k Pavlovi a spolupracovali s ním v službe, by dosiahli len veľmi obmedzené úspechy, pretože by nestretli „múdreho staviteľa“, ktorý by ich viedol (1 Kor 3, 10).

Aj my sme možno prchkí alebo popudliví, no nemalo by nás to odrádzať od služby. Pracovné nároky a rodinné záväzky nás niekedy dokážu vyčerpať, no napriek tomu si môžeme skúsiť nájsť čas, ktorý by sme zasvätili Cirkvi. Možno máme pocit, že nemáme tie správne zručnosti na nejaký druh služby, no vždy sa dá niečo robiť. Na svätej omši môžeme s úsmevom pozdraviť druhých. Môžeme sa zaviazať k modlitbe za nášho pána farára. Môžeme pozbierať odvahu a ponúknuť niekomu v práci, že sa na jeho úmysel a spolu s ním pomodlíme Otče náš.

Existuje množstvo spôsobov, akými môžeme použiť svoje zručnosti a dary. A popritom nezabudnime prosiť Ducha Svätého, aby nás naďalej formoval a učil nás milovať tak, ako miluje Ježiš.

 

Byť oddaný pravde

Jednou z najčastejších tém Pavlovho Druhého listu Timotejovi je „pravda“ (pozri 2, 15. 18. 25; 3, 7 – 8; 4, 4). Pavol chcel, aby Timotej pravdu strážil a ako biskup efezskej cirkvi ju aj učil. Aj od nás Pán žiada, aby sme ďalej bežali svoj beh – tak, že sa budeme v našom každodennom živote pridŕžať pravdy. To znamená, že musíme neustále porovnávať to, čo počujeme vo svete, s tým, čo počujeme v evanjeliu a v učení Cirkvi. Koniec koncov, len Ježiš nám môže ukázať pravé šťastie, pretože on sám je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6; kurzíva pridaná).

Ježiš nám povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 31 – 32). Ako teda máme zostať zakorenení v pravde? Nižšie ponúkam pár návrhov, ako na to.

 

Živ sa Písmom

Pavol v tomto liste Timotejovi zdôrazňuje hodnotu Písma. Ono je totiž „Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti“ (2 Tim 3, 16). Ak budeme svoju myseľ živiť Božím slovom, budeme čoraz lepšie poznať Božie pravdy. Písmo sa môže stať normou, podľa ktorej budeme merať všetko, čo sa nám stane v priebehu dňa (pozri Rim 12, 2). Môže nám pomôcť „všetko skúmať“ a „držať sa toho, čo je dobré“ (1 Sol 5, 21).

No netýka sa to len živenia našej mysle. Potrebujeme živiť najmä svoje srdce. Preto musíme Pána prosiť, aby sa pri čítaní prihováral nám osobne, aby sme tak mohli počuť, ako nás učí a formuje nám srdce. Ak je Písmo inšpirované a vnuknuté Bohom, potom ten, ktorý ho vnukol, môže inšpirovať aj naše srdce!

 

Buď vytrvalý v modlitbe

Pána stretávame v modlitbe – či už tej osobnej, alebo pri svätej omši. Takéto stretnutia v nás dokážu udržať vernosť jeho pravde, ktorá je skúšaná v našom bežnom živote. Keď si dvaja ľudia sľúbia vernosť a oddanosť v manželstve, sľubujú si, že bez ohľadu na to, čo sa bude diať, zostanú voči sebe úprimní a verní. Vedia, že spoločné trávenie času je nesmierne dôležité na to, aby mohli žiť túto „pravdu“ svojho manželstva. Podobne platí, že keď dávame Ježišovi prvotiny svojho času a prvé hnutia nášho srdca, je pre nás ľahšie držať sa jeho pravdy. Chceme mu byť verní, pretože sme v modlitbe zakúsili jeho lásku a túto lásku mu túžime opätovať.

Viem, že toto je niekedy ťažké. Aj ja sa občas – napriek svojim dobrým úmyslom – zabúdam modliť alebo cez všedný deň zmeškám svätú omšu. Keď sa to stane, cítim sa od Pána akoby väčšmi vzdialený a vnímam mierny nepokoj. No keď trávim čas v modlitbe, cítim, že som bližšie pri Pánovi. Som láskavejší a ochotnejšie i pohotovejšie odpúšťam, keď mi niekto povie alebo urobí niečo, čo ma zabolí. Som ochotný dať bokom svoje plány, ak ma niekto potrebuje alebo sa naskytne príležitosť podeliť sa s niekým o evanjelium. Stručne povedané, dokážem lepšie žiť v pravde!

 

Chrániť sa pred pokušením

Kráčať v pravde znamená aj byť na stráži, keď prídu pokušenia. Písmo nás upozorňuje, že „diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5, 8). Diabol nám neustále podsúva myšlienky a predstavy, ktoré nás môžu odviesť od Ježiša, a my si musíme dávať pozor na jeho úklady. Môžeme si byť istí, že akákoľvek myšlienka, ktorá ide proti Ježišovej výzve milovať druhých tak, ako on miluje nás, je pokušenie, ktorému sa treba vzoprieť (Jn 15, 12).

Pokušenie je nebezpečné, pretože môže otupiť naše srdce i našu myseľ voči Božej pravde. Môže nám predostrieť „falošné pravdy“, a tým odpútať našu pozornosť od toho, čo je pravdivé a dobré. Práve preto Pavol povedal, že je potrebné byť na stráži a chrániť si pravdy viery: „Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého“ (1 Tim 1, 14).

 

„Roznecuj…“

Pavol Timotejovi radil, aby „roznecoval Boží dar“ (1 Tim 1, 6), ktorý dostal. Skúsme si túto Pavlovu radu vziať k srdcu aj my. Duch Svätý, ktorý naplnil Pavla a udelil moc Timotejovi, je aj v našom srdci. On je tu a dychtivo túži po tom, aby sme ho požiadali o pomoc. Chce nám pomôcť ďalej bežať. Chce nám pomôcť zasvätiť dary a talenty, ktoré nám dal Boh, Ježišovi a jeho Cirkvi.

Nikdy teda nepodceňme veľkosť túžby Ducha pomôcť nám milovať druhých alebo nás pozdvihnúť vždy, keď sa k nemu obrátime. A nikdy nezabudnime ani na to, že Duch, ktorého sme prijali, je Duchom „sily, lásky a rozvahy“ (2 Tim 1, 7)!