Nájdi si čas milovať

Pohľad na Pavlove „zložité“ vzťahy

Joe Difato

Ľudia trpia rôznymi druhmi osamelosti. Pamätám si, akú osamelosť som cítil, keď som odišiel z domu na univerzitu. Neskôr som sa počas života cítil osamelý, keď som bol na dlhých služobných cestách. Veľmi mi chýbala moja žena Felicia a naše deti. A viem tiež, aký pocit osamelosti vo mne vyvolalo odmietnutie, neprijatie a nezhody, ktoré vniesli odcudzenie do vzťahov s mojimi bratmi a sestrami.

Čo by si si pomyslel, keby som ti povedal, že aj svätý Pavol sa cítil osamelo a že sa tak cítil najmä na sklonku svojho života? Prečítaj si posledné verše jeho Druhého listu Timotejovi – pravdepodobne posledného listu, ktorý kedy napísal – a uvidíš, aký izolovaný a osamelý sa cítil, keď sedel sám vo svojej cele.

 

Osteň osamelosti

Prečo sa Pavol cítil tak osamelo? V prvom článku sme čítali, ako jeden z jeho učeníkov, Démas, opustil jeho i misionárske dielo (2 Tim 4, 10). Títa, Krescenta a Tychika vyslal Pavol na misijnú cestu, a aj preto sa cítil osamelo (4, 10). Potom tu bol kováč Alexander, ktorý štval ľudí proti nemu (4, 14). Napokon ho stále bolela spomienka na jeho prvý proces, keď „nebol pri ňom nik“ (4, 16). Pavol sa cítil taký osamelý, že dokonca prosil Timoteja, aby za ním prišiel – a to hneď dvakrát (4, 9. 21)!

Toto všetko poukazuje na to, že popri svojom apoštolskom heroizme bol Pavol stále len človek. Mnohým dával veľa lásky, no aj on sám potreboval takúto lásku prijímať. Túžil po takej láske, akú celý život preukazoval iným.

Toto nám na svätcoch – na Petrovi, Pavlovi a iných – často uniká: ako veľmi milovali svojich bratov a sestry v Pánovi a opierali sa o nich. Počas svojho života sformoval Pavol dynamické a úzke spoločenstvo misionárov. Spoločne cestovali, modlili sa a delili sa o svoj život. Možno by sa dalo povedať, že boli prvým „rehoľným rádom“ v dejinách Cirkvi. Možno neboli oficiálnym rádom ako františkáni a jezuiti, no ich spoločenstvo malo mnohé črty komunít, aké sformovali svätý František, svätý Benedikt a svätá Terézia Avilská.

Nie je teda prekvapivé, že sa Pavol cítil taký osamelý. A prekvapivé nie je ani to, že mu obzvlášť chýbal Timotej. Hoci Pavol miloval všetkých ľudí, ktorí s ním spolupracovali na budovaní Cirkvi, Timotej mal v jeho srdci zvláštne miesto. Považoval ho za svojho „spolupracovníka“ (Rim 16, 21; 1 Sol 3, 2), „brata“ (2 Kor 1, 1; Kol 1, 1), ba aj za svojho „syna“ (1 Tim 1, 2; 2 Tim 1, 2). Filipanom o ňom napísal: „Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral“ (Flp 2, 20). A potom ešte dodal: „Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu“ (v. 22). Keď človek niekoho miluje a spolieha na neho tak, ako sa Pavol spoliehal na Timoteja, je prirodzené, že mu veľmi chýba, keď je preč!

 

Láska agapé

Pavlova osamelosť – v podstate osamelosť všetkých ľudí – nám ukazuje, aké je dôležité mať vo svojom živote lásku. A nielen manželskú lásku, ale všetky druhy lásky. Asi práve preto toho počúvame toľko o láske. No väčšinou – najmä v piesňach a vo filmoch – počúvame o láske, ktorú voláme eros. To je telesná dôvernosť, ktorú Boh chcel dať manželom na spoločné zdieľanie. No sú aj iné druhy lásky. Existuje aj láska storgé, ktorá je prirodzenou láskou panujúcou v rámci rodiny. Storgé možno prekladať slovom „láska“, no v mimobiblických spisoch sa často prekladá slovom „náklonnosť“.

Potom je aj láska nazývaná filia alebo bratská láska. Túto lásku možno najlepšie opísať ako lásku medzi priateľmi. Tento druh lásky nesie so sebou úzke puto, no bez toho, aby v tom bolo niečo ľúbostné alebo sexuálne. Vo svojej najvšeobecnejšej forme láska zvaná filia zahŕňa aj lásku ku všetkým ľuďom – chudobným i kolegom, k ľuďom z našej farnosti alebo susedom. Vo svojej najšpecifickejšej forme je zase označením lásky medzi blízkymi, dôvernými priateľmi, ktorých vzájomná oddanosť presahuje bežnú známosť.

Napokon existuje aj láska agapé, tá najväčšia láska, akú môžeme zakúsiť. To je nezištná, obetavá, bezpodmienečná láska, ktorú Boh prechováva voči nám. V istom zmysle láska agapé nie je len jedným druhom lásky, takým, ktorý by prináležal len jednému vzťahu. Boh chce, aby sme túto lásku preukazovali všetkým – svojej manželke či manželovi, svojim rodičom, deťom, priateľom, ba aj cudzím ľuďom. Táto láska je „zväzkom dokonalosti“, ktorý by mal byť charakteristickou črtou všetkých našich vzťahov (Kol 3, 14). Láska agapé je moc Božej milosti, ktorá dokáže vziať ktorúkoľvek z ostatných lások a premeniť ju tak, aby bola odrazom Božej lásky.

Hoci sú všetky ostatné lásky úžasné, láska agapé je ešte vznešenejšia, pretože je to láska, ktorú Ježiš preukázal každému, koho uzdravil alebo oslobodil. Je to láska, ktorá žiarila z celého jeho učenia. Túto lásku dokonca prechovával aj ku všetkým tým, ktorí mu odporovali. Najväčšmi však túto lásku k celému svetu zjavil na kríži. Takáto láska je čistá a niet v nej žiadneho sebectva. Vedie nás k tomu, aby sme ochotne „kládli svoj život“ za druhých – ba aj za svojich „nepriateľov“ (Jn 15, 13; Rim 15, 8 – 10).

Pavlove spisy nám ukazujú, že nie je vždy ľahké udržať si tento druh lásky. V našom prvom článku sme sa pozreli na to, ako sa naštrbil jeho vzťah s Barnabášom pre spor ohľadom Jána Marka (Sk 15, 36 – 39). Spomenuli sme tiež, že v Antiochii verejne pokarhal Petra (Gal 2, 11 – 14). No aj keď mal Pavol svoje horšie i lepšie chvíľky, chápal, že pravou mierou viery musí byť vzájomná láska. Spomeň si, že to on povedal, že keby sme mali vieru, ktorá by prenášala vrchy, no nemali by sme lásku, „ničím“ by sme neboli (1 Kor 13, 2). A taktiež zopakoval Ježišovo učenie, keď napísal, že „kto miluje blížneho, vyplnil zákon“ (Rim 13, 8).

 

„Zložité“ vzťahy

Pavlove slová o ústrednom postavení lásky nie sú len peknou duchovnou radou. To, aké je pre nás ľudí dôležité mať stabilné a láskyplné vzťahy, nám hovoria aj lekári, psychiatri, sociológovia a rôzni poradcovia.

V roku 1938 sledovali vedci na Harvardovej univerzite v rámci jednej štúdie 268 vysokoškolákov. Vedci ich sledovali aj ďalej počas nasledujúcich desaťročí. Chceli identifikovať faktory vedúce k dlhodobému prežívaniu šťastia a spokojnosti, ako aj schopnosť vysporiadať sa so životnými vzostupmi a pádmi. V roku 2015 boli výsledky tejto štúdie zverejnené v knihe s názvom Triumphs of Experience. Vedci zistili, že šťastie a zrelosť človeka závisia od stabilných, zdravých vzťahov, nie od jeho spoločenského postavenia alebo bohatstva. Zdravé vzťahy sú vlastne rovnako dôležité ako strava a cvičenie. Preto má na nás osamelosť taký negatívny vplyv.

Robert Waldinger, ktorý dával dokopy výsledky tejto štúdie, uviedol: „Ľudia, ktorým sa darilo najlepšie, boli tí, ktorí sa opierali o vzťahy – s rodinou, priateľmi, komunitou.“ A dodal: „Vzťahy sú problematické a zložité a na udržiavanie vzťahov s rodinou a priateľmi treba vyvinúť veľké úsilie, hoci to nie je na prvý pohľad nič oslňujúce. Je to celoživotná práca a nikdy sa neskončí. No dôkazy ukazujú, že práve takto nachádzame pravé šťastie.“

Pavol mal vo svojom živote veľa „komplikovaných“ vzťahov: s Petrom; s Jakubom, vodcom jeruzalemskej cirkvi; i s Jánom Markom. Nie vždy sa mu darilo preukazovať druhým takú lásku, akú od nás žiada Ježiš. No mal aj množstvo celkom zdravých vzťahov a tie ho držali nad vodou. Navyše je veľmi pravdepodobné, že Pavol sa neskôr vo svojom živote snažil napraviť svoje naštrbené vzťahy. Som presvedčený, že sa snažil zmieriť s rôznymi ľuďmi a prosil ich o odpustenie toho, čím prispel k vzájomným nezhodám.

Nejaké „zložité“ vzťahy má asi každý z nás – či už s priateľmi alebo príbuznými. Keby tu bol Pavol teraz s nami, odporúčal by nám, aby sme urobili všetko pre ich nápravu. Povedal by nám: „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho“ (Flp 2, 3). Naliehal by na nás: „Láska nech je bez pretvárky… Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti“ (Rim 12, 9 – 10). A pripomenul by nám tiež, že „teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (1 Kor 13, 13).

 

Nájdi si čas milovať

Nájdime si teda čas milovať členov svojich rodín i svojich priateľov. Poprosme Ducha, aby nám pomohol osloviť ľudí v našom okolí, ktorí sa cítia osamelí alebo odmietnutí. Nedovoľme, aby nám prílišná zaneprázdnenosť, zatrpknutosť plynúca z minulých zranení či závisť bránili priblížiť sa k ľuďom, ktorých nám Boh dal na to, aby sme ich milovali. Boh nás stvoril, aby sme žili v láske. A chce, aby sme mali hlboké vzťahy, zvlášť vo svete, v ktorom sa prehlbuje vzájomná izolácia. Boh chce, aby sme sa vyhýbali všetkým nástrahám a ľstiam, pre ktoré by sme mohli upadnúť do pocitov osamelosti a prázdnoty. Keď položíme lásku nad peniaze, pohodlie, postavenie či kariéru, on nás požehná – a nielen nás, ale všetkých tých, s ktorými dennodenne utvárame vzťahy.