Priniesť celého Krista celému človeku

11. júna 2023 |

Blahoslavený Giacomo Alberione, apoštol médií

Sr. Anne Flanaganová, FSP

Koľkokrát si sa dnes stretol s nejakým médiom? Nielenže máme televíziu, rádio a webové stránky, ale aj dotykové displeje, prostredníctvom ktorých nakupujeme, časopisy pri pokladniciach v obchode, videá na benzínových pumpách a (samozrejme) sociálne siete ako Facebook a Instagram.

Pred približne sto rokmi, keď boli takýmto „novým médiom“ filmy, duchovní pastieri ich väčšinou nevnímali ako pastoračnú príležitosť. Skôr pri tomto médiu vnímali hroziace nebezpečenstvo pre ľahko ovplyvniteľnú mládež, ktorá na plátne mohla vidieť nejaké milostné alebo násilné scény. No na talianskom vidieku istý mladý kňaz hľadal pri svojom evanjelizačnom úsilí „najrýchlejší a najúčinnejší prostriedok, ktorý poskytuje súčasný pokrok a vyžadujú súčasné okolnosti“.

Tento kňaz, Giacomo Alberione, bol vodcom rastúcej duchovnej rodiny oddanej dielu nazývanému „Dobrotlač“. Sami seba nazývali „mladí muži a ženy svätého Pavla“ a svoju činnosť neobmedzovali len na tlač: Alberione im povedal, že z každej novej formy komunikácie sa môže stať ambóna na ohlasovanie evanjelia. Sám ich povzbudzoval slovami: „Pokiaľ to závisí od nás, nech nikomu nechýba božské svetlo!“

To, že sa mediálnym apoštolom stane Giacomo Alberione, ktorý sa narodil v roku 1884, bolo na prvý pohľad dosť nepravdepodobné. Tento krehký, vychudnutý muž, ktorý mal ledva 150 centimetrov, na to naozaj nevyzeral. Mal tiež dosť vysoko položený hlas, ktorý nebol vhodný do rádia. No oheň v jeho pohľade i v slovách zapaľoval srdcia tých, ktorí ho počúvali.

Nový spôsob evanjelizácie

Všetko sa začalo jednej noci, ktorú strávil v modlitbe pred Najsvätejšou sviatosťou. Mnohí katolíci na podnet pápeža Leva XIII. trávili prvé hodiny 20. storočia na svätých omšiach, po ktorých nasledovala eucharistická adorácia trvajúca až do ranného brieždenia. Šestnásťročný Alberione, ktorý bol krátko predtým prijatý do seminára, zostal v miestnej katedrále štyri hodiny pohrúžený do Kristovej prítomnosti na oltári. O niekoľko desiatok rokov neskôr píšuc v tretej osobe tú noc opísal takto:

„Akési zvláštne svetlo vychádzalo z Hostie, akési hlbšie pochopenie Ježišovho ,poďte ku mne všetci…‘ [Alberione] akoby chápal srdce veľkého pápeža, výzvy Cirkvi, pravé poslanie kňaza… povinnosť byť modernými apoštolmi… Cítil sa hlboko zaviazaný pripraviť sa na to, aby urobil niečo pre Boha a pre ľudí nového storočia, s ktorými bude žiť.“

Tá „noc svetla“ potom osvecovala jeho ďalších sedemdesiat rokov.

Sprevádzaný svojím múdrym a učeným duchovným vodcom, ctihodným Francescom Chiesom, sa Giacomo „vzmáhal v múdrosti, veku a milosti“ (porov. Lk 2, 52). Postupom času spoznal Krista prítomného v Božom slove tak dôverne, že ľudí šíriacich evanjelium akoukoľvek mediálnou formou začal vnímať ako „kazateľov“ konajúcich „kňazský“ apoštolát. Pre Alberioneho bolo vydávanie katechizujúcej literatúry ako „dvíhanie kalicha, ako vkladanie Najsvätejšej sviatosti do monštrancie položenej na oltári“.

Oddaný ustavičnému intelektuálnemu zdokonaľovaniu

Po svojej vysviacke (1907) strávil Alberione rok v službe vo farnosti. Hneď nato bol vymenovaný za učiteľa a duchovného vodcu seminaristov. Bol aj seminárnym knihovníkom, vďaka čomu si každý deň vytvoril dva študijné bloky. Čítal popredné katolícke časopisy a stovky zväzkov encyklopédií zaoberajúcich sa rôznymi témami – od Cirkvi a dejín cez vojenskú históriu a hudbu až po právo. Alberione si osvojil klasickú čnosť zvanú studiositas (oddanosť ustavičnému intelektuálnemu zdokonaľovaniu) a premenil ju na príležitosť na posväcovanie mysle.

Tu a tam biskup otcovi Alberionemu zveril aj nejaké dodatočné povinnosti: navštevovanie farností s cieľom predstaviť im víziu pápeža Pia X. o zapojení sa katolíkov do spoločenského života v Taliansku; vytvorenie nových katechetických textov pre potreby diecézy či službou duchovného vodcu dominikánskych terciárov. Každej z týchto povinností sa zhostil veľmi svedomito. Taktiež sa podujal zveľadiť stagnujúci diecézny časopis s názvom Gazzeta d’Alba a navrhol niekoľko vylepšení. Po biskupovom súhlase pridal do svojho preplneného zoznamu povinností aj vydávanie tohto časopisu.

Počas tohto obdobia Alberione študoval Pavlov List Rimanom a vďaka tomu uvidel postavu veľkého Apoštola národov v úplne novom svetle. Pavlova univerzálna vízia a bezhraničný zápas Alberioneho ešte osobnejšie uchvátil počas jednej púte k hrobu tohto veľkého apoštola. Okrem toho, že Alberione cítil, že je povolaný Kristom, teraz vnímal, že jeho samého si vybral a povolal aj apoštol Pavol. V ňom videl svojho duchovného otca, ktorého srdce prijímalo svet a ktorý nechcel pre svoje deti nič iné než to, aby v nich vyformoval Krista. Alberione vedel, že táto jeho premena musí byť úplná, teda musí zahŕňať jeho myseľ, vôľu i srdce. Toto, povedal, znamená „žiť Krista tak, ako ho žil svätý Pavol“.

Poďte ku mne všetci

Na základe posolstva, ktoré prijal na prelome storočí, Alberione vnímal, že dostal misionárske povolanie: bol presvedčený, že keď Ježiš povedal: „Poďte ku mne,“ hovoril o každom človekovi, každom mieste, o ľuďoch z každej doby: o nás všetkých. Toto „všetci“ sa stalo jednou z poznávacích značiek Alberioneho života. Žiadny človek, skupina, spoločenská oblasť, ľudská potreba alebo komunikačný prostriedok – nič z toho sa nesmelo pri veľkom diele evanjelizácie zanedbať. Alberione sa zaujímal o celého človeka. Evanjelizácia preňho znamenala prinášanie celého Krista celému človeku: mysli skrze evanjelium a katechizmus; vôli prostredníctvom príkladov čností a blahoslavenstiev a srdcu priťahovaním ľudí k modlitbe a sviatostnému životu.

Záujem otca Alberioneho o „celok“ a o „všetkých“ sa vzťahoval aj na jeho povolanie. Počas svojej služby neúnavne pracoval na založení komunity pre kňazov, bratov, sestry, laikov a diecéznych kňazov, ktorí nežili v komunite, ale boli spojení s touto misiou. Spoločenstvo, ktoré je dnes známe ako Paulínska rodina, začalo v meste Alba v roku 1914 založením „Malého učilišťa kníhtlače“, z ktorého sa neskôr stala Spoločnosť svätého Pavla. Paulínska rodina sa rozrástla na mnohé rehoľné kongregácie a inštitúty. Dnes sú jej súčasťou aj štyri rehoľné kongregácie, ktoré odzrkadľujú Alberioneho túžbu predstaviť celého Krista celému človeku:

Dcéry svätého Pavla reprezentujú Krista, Pravdu, ktorý k sebe priťahuje ľudí prostredníctvom médií.
Sestry učeníčky Božského Učiteľa reprezentujú Krista, Život, svojou službou kňazom a prácou na liturgickom umení.
Sestry Ježiša, Dobrého pastiera, svojím apoštolátom vo farnostiach reprezentujú Krista, Cestu.
Sestry Panny Márie, Kráľovnej apoštolov, nasledujú príklad Panny Márie, ktorá pripravovala Krista na jeho poslanie; ich služba spočíva v sprevádzaní mladých ľudí pri rozlišovaní svojho životného povolania.

Zrodení z Eucharistie

Keďže otec Alberione dostal svoje zvláštne poslanie počas spomínanej noci strávenej v adorácii, často členom svojich rehoľných komunít hovorieval: „Vy ste sa zrodili z Eucharistie.“ Pripomínal im, že ak nebudú mať každý deň hodinu na adoráciu, „budú sa právom sťažovať“, pretože to by znamenalo musieť pracovať bez primeraného pokrmu.

Aj mediálny apoštolát otec Alberione neustále spájal s Eucharistiou a Svätým písmom. Ježiša vnímal ako Učiteľa, ktorý učí, dáva príklady svojho učenia a sprostredkúva Boží život stelesnený v jeho učení. Jeho celoživotným snom bolo, aby bolo v každom dome Sväté písmo alebo aspoň evanjeliá. No ani jeho metóda, ani jeho posolstvo nikdy nemali len jeden rozmer. On chcel vidieť „evanjelium plné katechizmu a liturgie [čiže Písmo s katechetickými a liturgickými poznámkami]; katechizmus plný evanjelia a liturgie; a liturgiu [napríklad modlitebné knižky] plnú evanjelia a katechizmu“.

Všetko poznanie preniknúť evanjeliom

Otec Alberione bol ako generálny predstavený mužskej rehole prítomný na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu. Obzvlášť sa radoval z koncilového Dekrétu o spoločenských komunikačných prostriedkoch (Inter mirifica). Tento syn hospodára, ktorý žal a zbieral úrodu rovnakými nástrojmi, akými ju zbierali jeho predkovia, sa stal kňazom, ktorý v novinách pozorne hľadal novinky o komunikačných technológiách. Jeho nadšenie a predstavivosť nemali hraníc. Podobne ako jeho hrdina svätý Pavol, aj on chcel pomáhať veriacim a „pútať každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi“ (pozri 2 Kor 10, 5). „Preniknite všetky myšlienky a všetko ľudské poznanie evanjeliom,“ povedal. „Nehovorte len o náboženstve, no hovorte o všetkom kresťanským spôsobom.“

V novembri 1971 otec James Alberione vážne ochorel. Bol taký slabý, že už nemohol slúžiť svätú omšu. V deň jeho odchodu do večnosti vstúpil do jeho izby zarmútený pápež Pavol VI. Hodinu pred smrťou mu dal požehnanie. Niekoľko rokov predtým mu práve on udelil medailu Pro Ecclesia et Pontifice (Pre Cirkev a pápeža). Pápež vtedy povedal: „Náš drahý otec Alberione daroval Cirkvi nový spôsob vyjadrovania.“ No Alberione o sebe povedal len: „Som len poloslepý muž, ktorého vedú a ktorý cestou dostane z času na čas nejaké svetlo… To Svetlo je Boh.“

Giacomo Alberione bol blahorečený 27. apríla 2003.