Pre dopravu zadarmo
nakúpte ešte za 35,00
Košík. 0,00

Jedna rodina v Kristovi

Drahí bratia a sestry,

môj otec Don, ktorý v roku 2016 odišiel do večnosti, nám, svojim deviatim deťom, dával počas života dobrý príklad viery. Aj napriek náročnej práci a veľkej rodine si s mamou každý deň pred odchodom do práce našli čas na svätú omšu o pol siedmej ráno. Tento ich zvyk – vyhradiť si každé ráno čas pre Pána – sme od nich s mojou manželkou Jeannie prevzali. Mamine a otcove pravidelné stretnutia s Pánom na svätej omši však boli dosť osamelé. Hoci na svätej omši boli prítomní aj iní farníci, oni tento čas vnímali ako chvíľu, keď mohli byť s Pánom sami.

 

Rodina viery

Aj keď bola zbožnosť mojich rodičov krásna, predsa len sa trochu líšila od skúsenosti prvých kresťanov. Do nich prijatie Ducha na Turíce vlialo hlbokú túžbu po tom, aby sa stali spoločenstvom bratov a sestier v Pánovi. Na sviatky spoločne stolovali, spoločne sa klaňali Bohu, delili sa o svoj majetok a bok po boku slúžili chudobným. Toto bol začiatok Cirkvi – Ježišovho plánu zhromaždiť svoj ľud ako „rodinu veriacich“ (Gal 6, 10).

Pri pohľade na Nový zákon vidíme, že väčšina listov, ktoré napísali Peter, Pavol a ostatní svätopisci, nebola adresovaná jednotlivcom, ale celým cirkvám. Prečo? Pretože apoštoli pochopili, že Boh nechce, aby niektoré z jeho detí putovalo osamote. Chce, aby sme všetci zakúsili a vnímali, akým dobrom je vzájomné zdieľanie života, akým dobrom je žiť ako bratia a sestry v Kristovi.

Slovné spojenie „jeden druhému“ či „navzájom“ sa v Novom zákone vyskytuje asi stokrát. Sme povolaní „milovať sa navzájom“, prejavovať záujem o „vzájomné budovanie“ (Rim 14, 19). Máme „si odpúšťať“ (Kol 3, 13) a „navzájom si slúžiť“ (Gal 5, 13), „niesť si vzájomne bremená“ (Gal 6, 2), „povzbudzovať sa navzájom“ (1 Sol 5, 11), „modliť sa jeden za druhého“ (Jak 5, 16) a „byť vospolne pohostinní“ (1 Pt 4, 9). Je zrejmé, že kresťanstvo nie je len o nasledovaní Krista. Je to o kráčaní s našimi bratmi a sestrami v Kristovi.

Samozrejme, niekedy sa nám môže zdať, že kráčame sami. Môžeme mať dokonca pocit, že Pán je od nás ďaleko. Ale počas tohto Veľkonočného obdobia nás chce zmŕtvychvstalý Kristus priviesť bližšie k našim bratom a sestrám. Či už si súčasťou živej farnosti, alebo si úplne sám, pros Pána o hlbšie zakúsenie milosti spoločenstva. Hľadaj ľudí, ktorí ťa budú môcť povzbudiť, pomôžu ti rásť, ba dokonca – ak to bude potrebné – ti odpustiť! A aj ty buď pripravený darovať iným to isté!

Pane, požehnaj každého z nás hlbším prežívaním toho, že sme súčasťou tvojej rodiny, Božieho ľudu!

Jeff Smith (vydavateľ)