Nadišla hodina

Ježišova veľkňazská modlitba

Čo keby si mohol byť priamo pri tom, keď sa Ježiš modlil k svojmu Otcovi? Čo by si ho počul hovoriť? Za koho by sa modlil? Len si predstav, koľko by si sa toho mohol naučiť, keby si počul, ako Ježiš vyjadruje nebeskému Otcovi najhlbšie túžby svojho srdca!

No my takúto možnosť naozaj máme: máme celú 17. kapitolu Jánovho evanjelia, venovanú Ježišovej modlitbe k Otcovi. Táto modlitba je známa ako Veľkňazská modlitba, pretože je to Pánova modlitba príhovoru za Cirkev, ktorá vznikne vďaka jeho smrti a zmŕtvychvstaniu. Ježiš sa ju modlí po poslednej veľkonočnej večeri, ktorú slávi s apoštolmi. Už o niekoľko hodín vstúpi do Getsemanskej záhrady, v ktorej bude zajatý.

Keď pri čítaní tohto článku použijete svoju predstavivosť, jasnejšie pochopíte, čo Ježišovi ležalo na srdci, keď sa v tú noc modlil k svojmu Otcovi. Ku každému úryvku sme pripojili otázku, ktorá vám umožní rozjímať o Ježišových slovách a o tom, ako sa týkajú vášho vlastného života. Nech tieto úvahy pomôžu vašej modlitbe, aby bola otvoreným a úprimným rozhovorom s Otcom, v ktorom sa s ním podelíte o všetko, čo vám leží na srdci.

 

Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život (17, 1 – 2).

Otče, tri roky som žil so svojimi učeníkmi, učil som ich, ukazoval som im cestu k tebe. Môj čas s nimi sa zavŕšil. A hoci si budú myslieť, že moja smrť je tragédiou, ja viem, že to tak nie je. Naopak, prinesie ti slávu a oslávi aj mňa tým, že otvorí dvere do večného života všetkým tvojim deťom. Otče, som pripravený. Nastala plnosť času.

Otče, musím ti povedať, že by som bol radšej, keby tvoj plán bol iný. No mám sa modliť za to, aby si ma zachránil pred touto hodinou? Nie; nech sa stane tvoja vôľa (Jn 12, 27)! Dal si mi moc nad ľudstvom a ja som sa rozhodol túto moc uplatniť tak, že sa podriadim tvojej vôli a slobodne položím svoj život za ľudí, ktorých si z lásky stvoril. Uplatním svoju moc tým, že ich budem milovať. Tým, že im odpustím a už teraz odpúšťam.

 

1. Ježiš hovorí Otcovi, že je pripravený obetovať svoj život na kríži za vykúpenie sveta. Vieme však, že zápasil s prijatím údelu, ktorý ho čakal. Ako môže hlbšie poznanie tohto Ježišovho boja vniesť nádej do tvojho úsilia plniť Božiu vôľu?

A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať (17, 3 – 4).

 Keď si ma poslal na tento svet, dal si mi poslanie: dať ťa spoznať ľuďom na zemi a ponúknuť večný život všetkým, ktorí ťa prijmú. Spaľovala ma horlivosť a všetkým ochotným počúvať som zjavoval, kto si. Tak veľmi túžim, aby ťa ľudia spoznali. A pretože ty a ja sme jedno, Otče, túžim, aby každý človek spoznal i mňa. Toto je dielo, o ktoré si ma požiadal, a každý deň som sa ti snažil vzdať slávu plnením poslania, ktoré si mi zveril.

 

2. Ako si v minulosti zakúsil, že sa ti Ježiš dal poznať? Ako sa ti dáva poznať v tomto Pôstnom období?

A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet (17, 5).

Dnes, drahý Otče, som pripravený vykonať toto posledné dielo, ktoré si mi zveril. Zajtra budem visieť na kríži. Slabý a ponížený budem lapať po dychu. A predsa sa bude táto moja obeta uctievať až do konca čias. Prečo? Pretože ukáže, kam až sme ochotní zájsť, aby sme zachránili svoj ľud, a zjaví, že to všetko robíme z veľkej lásky ku každému jednému človekovi. Pre moje utrpenie, Otče, budeme oslávení, tak ako nás oslávili anjeli pred stvorením sveta.

 

3. Ako by si si mohol uctiť Ježišovu obetu na kríži zvlášť počas tohto Pôstneho obdobia? Ako si môžeš svojou vlastnou pôstnou obetou uctiť Boha?

Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji (17, 9).

Títo bratia a sestry patria tebe a ja ti ďakujem, že si mi ich počas týchto rokov zveril. Aj keď sú slabí a už o niekoľko hodín ma zaprú, ty vieš, že sa snažili zachovávať tvoje slovo. A ja sa za nich modlím, za každého osobitne a za všetkých spolu. Zlý sa ich snažil preosiať ako pšenicu, ale ja som sa za nich modlil, aby ich viera neochabla (Lk 22, 31 – 32).

 

4. Ježiš sa modlil za svojich učeníkov a modlí sa aj za teba, zvlášť keď je tvoja viera vystavená skúške. Ako by ťa tento fakt mohol potešiť a pomôcť ti vytrvať v tvojom období skúšok?

[Prosím ťa, aby si ich] si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta… Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta“ (17, 15 – 16. 18).

Otče, som pripravený vrátiť sa k tebe a zasadnúť po tvojej pravici! Som pripravený vydať sa na túto cestu a prejsť bránou veľkého utrpenia. Som pripravený prísť k tebe a opustiť tento svet. Ale zanechávam tu svojich nasledovníkov, aby plnili tvoju vôľu. Tento svet nie je ich domovom; patria tebe, Otče. Nechávam ich tu, aby plnili tvoje poslanie, poslanie, ktoré si zveril mne a ktoré teraz ja zverujem im. Zostanú na tomto svete, no prosím ťa, aby sa stali jedným, ako sme my jedno. A v tejto ich jednote ich uchráň pred zlom.

 

5. Aké „poslanie“ alebo povolanie ti Ježiš zveril v tomto období tvojho života? Ako ti ho pomáha naplniť?

„A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa“ (17, 22 – 23).

Otče, ty vieš, že milujem nielen tých, s ktorými som kráčal tieto posledné tri roky svojho pozemského života, ale aj všetkých ľudí, ktorí vo mňa uveria v budúcnosti. Milujem ich tak, ako milujem svojho brata Petra, svoju sestru Máriu z Magdaly a všetkých svojich učeníkov. Každý človek, ktorý je tvojím stvorením, je mojou drahocennou perlou, človekom, za ktorého položím svoj život a za koho sa modlím už teraz a budem sa zaňho prihovárať naveky.

Otče, nič pre mňa nie je dôležitejšie ako moje zjednotenie s tebou. Zlý sa ma snažil od teba oddeliť, ale nepodarilo sa mu to a ani sa mu to nepodarí. Tú istú jednotu s tebou, Otče, vyprosujem tým, ktorí prídu v budúcnosti. Ži v nich tak, ako ja žijem v tebe. To bude ich slávou. Nič ich nebude môcť oddeliť od tvojej lásky, Otče. Nech nikdy nedovolia, aby do ich vzťahov vstúpilo rozdelenie, sváry a nejednota. Potom ťa svet spozná a dozvie sa, že si ma ty poslal. Áno, svet ma spozná prostredníctvom ich vzájomnej lásky.

 

6. Sú v tvojich vzťahoch prítomné nejaké spory a sváry? Čo by si mohol urobiť, aby si pomohol nastoliť jednotu, za ktorú sa Ježiš modlil?

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja (17, 24).

Otče, každý učeník, ktorého si mi dal, je nesmierne veľkým darom. Za každého z nich ti ďakujem. Najväčšmi túžim po tom, aby všetci boli so mnou, v mojej a tvojej prítomnosti, Otče. To je moja najväčšia vášeň: túžba po tom, aby sa všetci zamilovali do teba. A tak ma teraz, Otče, osláv na kríži, aby sa naplnila moja modlitba za týchto bratov a sestry. Otče, nech sa mi stane podľa tvojho slova!

 

7. Ako sa môžeš podieľať na Ježišovom poslaní a pomáhať iným ľuďom spoznávať a milovať Otca? Ako môžu tvoje modlitby a činy zmeniť tých, ktorí ešte nepoznajú Pána?

Kiež ti uvažovanie o Ježišovej kňazskej modlitbe v tomto Pôste pomôže otvoriť srdce Otcovi podľa Ježišovho vzoru. Kiež spoznáš hĺbku jeho lásky a naplní ťa vďačnosť za obetu, ktorú Ježiš priniesol, aby ti dal život!