Božie kráľovstvo je blízko

Po nanebovstúpení Ježiš neprestal zázračne uzdravovať. Ľudí uzdravuje aj v súčasnosti a častejšie, než si myslíme! V tomto čísle nám katolícka teologička a spisovateľka Mary Healyová ukazuje, ako môžeme rásť vo viere a podieľať sa na Božom pláne uzdravovania a približovania ľudí k Božiemu srdcu. Mary je profesorkou biblistiky v Kňazskom seminári Božského srdca v Detroite. Je tiež členkou Pápežskej biblickej komisie. Tieto články sú upravenými úryvkami z jej knihy Healing: Bringing the Gift of God’s Mercy to the World (Our Sunday Visitor, 2015).

Ježiš prišiel, aby nás uzdravil

Mary Healyová

 

Mladý muž, ktorý sa prechádzal po pláži po dni strávenom surfovaním, uvidel dospievajúce dievča na invalidnom vozíku, ktoré sprevádzali rodičia. Povzbudený Duchom Svätým k nej pristúpil a spýtal sa jej, ako sa má. Potom sa jej spýtal, či sa chce za niečo modliť.

Dievča začalo rozprávať svoj príbeh: narodila sa s mozgovou obrnou, nedávno bojovala so závislosťou a depresiami a práve ju prepustili z nemocnice po tom, čo sa pokúsila vziať si život. Mladý muž sa s ňou chvíľu modlil a počas toho sa jej krivé kolená začali narovnávať. Požiadal ju, aby vstala a chodila, a ona dokázala chodiť lepšie ako kedykoľvek predtým. Ona a jej rodičia boli nesmierne šťastní! Po uzdravení sa vrátila ku svojej katolíckej viere a neskôr mladému mužovi povedala, že sa cíti ľahšia a slobodnejšia ako kedykoľvek predtým.

Som presvedčená, že tento skutočný príbeh predstavuje niečo nesmierne významné, niečo, čo Boh v dnešnej dobe koná v Cirkvi. Uzdravenie dievčaťa na pláži je síce pôsobivé, ale nie je vôbec výnimočné. V posledných rokoch sa po celom svete odohrali tisíce podobných uzdravení, pretože katolíci a ďalší kresťania s novou vierou a zápalom odpovedali na Pánovo volanie evanjelizovať v sile Ducha Svätého. V tejto dobe, keď sa mnohí vzdialili od Boha, nás Pán vyzýva, aby sme evanjelium hlásali nielen slovami, ale aj skutkami, ktoré svedčia o ich pravdivosti.

V súčasnosti pretrváva mnoho mylných predstáv o uzdravovaní. Mnohí katolíci sa domnievajú, že zázraky uzdravenia patria len do života veľkých svätcov alebo na pútnické miesta, ako sú Lurdy. Pán však naozaj chce uzdravovať a chce na to použiť obyčajných ľudí, ako sme my. Zamyslime sa teda nad tým, ako môžeme rásť v odvahe a viere, aby sme sa už dnes mohli stať nositeľmi Pánovho svetla a pravdy pre oveľa väčší počet ľudí.

 

Ježiš nás prišiel uzdraviť

V starovekom svete bolo malomocenstvo smrteľnou a desivou chorobou. Ľudia, ktorí ňou trpeli, boli vytlačení na okraj spoločnosti. Mojžišov zákon od nich vyžadoval, aby žili oddelene od spoločnosti, mali roztrhnutý odev a pri náhodnom stretnutí druhých upozornili výkrikom: „Nečistý, nečistý“ (Lv 13, 45).

Keď Ježiš putoval z jednej galilejskej dediny do druhej, odvážne k nemu pristúpil malomocný muž. Kľakol si pred ním a vyslovil svoju prosbu: „Ak chceš, môžeš ma očistiť“ (Mk 1, 40). Keď Ježiš videl, v akom úbohom stave je tento človek, „zľutoval sa nad ním“ (1, 41). Grécke slovo „zľutovať sa“ znamená fyzicky sa zachvieť alebo zakúsiť vnútorné pohnutie. Bola to hlboko ľudská reakcia Božieho Syna. Môžeme si predstaviť, akú lásku mal Ježiš v očiach, keď mu odpovedal: „Chcem, buď čistý“ (1, 41; kurzíva pridaná). Naozaj „chce“ urobiť človeka zdravým, sňať z neho choroby a neduhy a všetku ostatnú spúšť, ktorá bola dôsledkom pádu človeka do hriechu? Veď práve pre toto prišiel!

 

Pomazaný Duchom pre uzdravovanie

Toto uzdravenie, vykonané hneď na začiatku Ježišovho verejného pôsobenia, predznamenalo významnú úlohu, akú malo uzdravovanie zohrávať v jeho poslaní. Mnohí ľudia zvyknú uzdravenia považovať za druhoradú vec v porovnaní s Ježišovým skutočným cieľom, ktorým bola záchrana duší. Evanjeliá nám však hovoria čosi iné. V biblickom chápaní je ľudská osoba neoddeliteľnou jednotou tela a duše. Kristus neprišiel len „zachrániť duše“, ale zachrániť ľudské bytosti – navždy nás pozdvihnúť a voviesť nás do spoločenstva s Bohom a všetkými vykúpenými. Telo má preto v Božom pláne neoceniteľný význam. Jedného dňa bude žiariť božským životom (pozri 1 Kor 15, 42 – 49). Ježišove uzdravenia telesných chorôb a slabostí sú teda predzvesťou slávneho údelu ľudského tela.

Až 21 percent evanjeliových rozprávaní o Ježišovom verejnom účinkovaní je venovaných správam o jeho telesných uzdraveniach a exorcizmoch. Je to zarážajúco vysoké percento, keď si uvedomíme dĺžku a význam jeho učenia, nehovoriac o ďalších zázrakoch, ako je rozmnoženie chlebov a utíšenie búrky. Je preto zrejmé, že Ježišove uzdravenia nie sú nejakým zanedbateľným prvkom alebo okrajovou záležitosťou popri jeho skutočnom cieli.

Prečo sa kladie taký dôraz na uzdravenie? Vysvetlenie podáva sám Ježiš vo svojej prvej reči, ktorú predniesol v rodnom Nazarete krátko po krste v Jordáne:

„Duch Pána je nado mnou,

lebo ma pomazal,

aby som hlásal evanjelium chudobným.

Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,

a slepým, že budú vidieť;

utláčaných prepustiť na slobodu

a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 16 – 21).

Toto „evanjelium“, čiže táto „radostná zvesť“, neobsahuje len slová plné nádeje, ale aj samotnú skutočnosť, ktorú tieto slová ohlasujú: slobodu, uzdravenie a vyslobodenie zo zajatia. „Chudobní“ sú nielen materiálne chudobní, ale aj všetci ľudia, ktorí sú duchovne ochudobnení svojím odcudzením sa Bohu. Tým, že Ježiš aplikuje tento text Písma na seba, vyhlasuje, že bol pomazaný Duchom Svätým, aby vstúpil do situácií a oblastí hlbokej spútanosti a otroctva, do slepoty, choroby a útlaku, aby ohlásil radostnú zvesť o kráľovstve a viditeľne ju zjavil oslobodzovaním ľudí.

 

Znamenia kráľovstva

Keď sa bližšie pozrieme na spomínané evanjeliové správy, vidíme, že Ježišove uzdravenia nemožno oddeliť od hlásania Božieho kráľovstva. Svoje verejné pôsobenie začal ohlasovaním príchodu Božieho kráľovstva (Mk 1, 15); potom ho demonštroval uzdraveniami a zázrakmi. V samotnej Ježišovej prítomnosti, v jeho slovách a skutkoch prišlo na zem Božie kráľovstvo. Satanova nadvláda bola zlomená a začala sa obnova celého stvorenia.

Všade, kam Ježiš prišiel, bol obklopený chorými a nevládnymi. Nikde v evanjeliách nie je zaznamenané, že by nejakému človeku prikázal znášať utrpenie, ktoré ho postihlo. Nikdy nenaznačuje, že daný človek toho žiada priveľa a mal by sa uspokojiť s čiastočným alebo žiadnym uzdravením.

Tento dôkaz z Písma by mal spochybniť naše zaužívané predstavy o Pánovej vôli uzdravovať. Neprijali sme príliš ľahko myšlienku, že chorobu treba jednoducho prijať? Nepredpokladáme prirýchlo, že ak je človek chorý, Boh chce, aby pre svoje dobro chorým zostal? Nemôže byť naša rezignácia vo vzťahu k chorobe alebo nemohúcnosti niekedy dokonca pláštikom pre neprítomnosť viery? Písmo nehovorí, že Pán nás vždy uzdraví, ak len budeme mať dostatok viery, keď sa budeme modliť. Dá sa však usúdiť, že Pán túži uzdravovať oveľa častejšie, ako si myslíme.

 

Ježišovo poverenie nasledovníkom

Všade, kde Ježiš učil, uzdravoval a vyháňal démonov, ľudia videli, ako sa pred ich očami napĺňajú Božie prisľúbenia. Evanjeliá neposkytujú ani najmenšie opodstatnenie pre myšlienku, že tieto znamenia príchodu jeho kráľovstva mali po Ježišovom nanebovstúpení prestať. Naopak, Ježiš poveril svojich nasledovníkov, aby pokračovali v jeho spásnom poslaní, a to tak, že budú robiť presne to, čo robil on.

Počas svojho verejného účinkovania Ježiš vyslal dvanástich apoštolov na akúsi cvičnú misiu. Prikázal im: „Choďte a hlásajte: ,Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte“ (Mt 10, 7 – 8). Nemali hlásať kráľovstvo iba slovom, ale mali ho zjavovať skutkami moci. A tieto mocné skutky mali konať nie na základe nejakých vlastných schopností, ale na základe autority, ktorú im odovzdal (10, 1). Lukáš uvádza, že Ježiš neskôr poveril väčšiu skupinu sedemdesiatich dvoch učeníkov a poveril ich tou istou úlohou (10, 8 – 10).

Počas Ježišovho pozemského života bolo toto poverenie určené len pre vybraných delegátov. Po vzkriesení však Pán dal túto autoritu všetkým veriacim: „V mojom mene budú vyháňať zlých duchov… na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú“ (Mk 16, 17 – 18). Teraz sú všetci veriaci, naplnení Duchom vzkrieseného Pána, obdarení nadprirodzenou mocou pre svoje poslanie „hlásať evanjelium chudobným“ (Lk 4, 18).

Prví kresťania prijali Ježišove slová za svoje a Pán ich vieru potvrdil tým, že prostredníctvom nich robil množstvo zázrakov. My môžeme urobiť to isté, keď vykročíme a budeme sa modliť za uzdravenie v jeho mene. V ďalšom článku budeme hovoriť o úlohe, ktorú pri uzdravovaní zohráva naša viera. V poslednom článku sa pozrieme na tri kľúče, ktoré nám môžu pomôcť otvoriť sa Božej uzdravujúcej moci. Vieme, že Boh chce aj dnes uzdravovať svoj ľud, aby tak mohol zakúsiť jeho spásnu lásku a milosrdenstvo. Kiež nám dá milosť a silu byť súčasťou tohto veľkého diela!