Len jedno percento

Sila zjednocujúceho princípu
Mike Schmitz

 

Vedeli ste, že len 8 % ľudí, ktorí si dajú novoročné predsavzatia, ich aj naozaj dodrží? Väčšina ľudí sa vlastne vzdá už do 12. januára! Dôvod spočíva v tom, že svoje ciele a sny často preceňujeme a pritom zároveň podceňujeme dosah našich každodenných malých rozhodnutí. A tým, že to robíme, zároveň podceňujeme to, čo Boh môže vykonať v našom živote. Preto by som chcel, aby sme si tento mesiac položili otázku, čo možno podceňujeme my sami.

 

„Primálo je…“

Pred pár rokmi som čítal jeden článok o britskom olympijskom cyklistickom tíme. Ich tím bol nesmierne slabý! Viac než 110 rokov žiaden britský cyklista nevyhral Tour de France. Európski výrobcovia bicyklov im dokonca zakazovali používať ich výrobky, pretože by si urobili hanbu, keby ich značku spájali s týmto tímom.

No v roku 2003 tento tím najal nového trénera – Dava Brailsforda. Všetci ostatní tento tím považovali za prislabý na to, aby pôsobil v profesionálnej cyklistike, no Brailsford tento tím odmietol podceňovať. On veril, že športovci v tomto tíme majú oveľa väčší potenciál než ten, ktorý v ňom vidia všetci ostatní. A tak im povedal: „Pretože máte potenciál byť čosi viac, vy potrebujete byť viac.“

Myslím, že Boh nám chce povedať čosi podobné, a myslím, že nám to hovorí v 49. kapitole Knihy proroka Izaiáša. Dovoľte mi uviesť kontext. Po panovaní kráľa Šalamúna sa izraelské kráľovstvo rozpadlo na dve časti – na severné kráľovstvo, ktoré tvorilo desať kmeňov, a južné kráľovstvo s dvoma kmeňmi. Potom prišli Asýrčania a desať kmeňov na severe zdecimovali. Práve v tom okamihu Izaiáš prichádza povedať zvyškom obyvateľov severného kráľovstva, že oni obnovia Izrael. No on ide ešte ďalej: „Primálo je… aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme“ (Iz 49, 6). V podstate im hovorí, že podcenili to, čo Boh v nich a skrze nich môže vykonať.

Toto je aj náš príbeh. Myslím si, že mnohí z nás podcenili úlohu, ktorú zohrávajú v Božom pláne a preto podcenili to, kým sa majú stať.

Niektorí z vás si teraz povedia: „Počkať, ja už mám toho teraz príliš veľa, a ty mi hovoríš, že ešte stále nerobím, koľko by som mal?“ No je možné vyčerpať sa snahou byť dokonalý vo všetkom. Cítime, že potrebujeme byť dobrým synom či dobrou dcérou. Potrebujeme byť dobrým bratom alebo sestrou. Potrebujeme byť dobrým Ježišovým učeníkom, dobrým manželom či manželkou a dobrým priateľom. Napokon máme pocit, že naháňame príliš veľa zajacov naraz. No čo keby sme si zaviedli jediný zjednocujúci princíp, ktorý by spojil dokopy rozličné nitky, ktoré nás napohľad trhajú na kusy? Čo keby sme nepodcenili silu takéhoto zjednocujúceho cieľa nášho života?

 

„Preto som prišiel…“

Ján Krstiteľ je vynikajúcim príkladom človeka, ktorý žil podľa jedinej  zásady. Boh ho povolal stať sa najväčším prorokom všetkých čias – a to je dosť vysoká latka! Ako sa mu teda podarilo naplniť toto svoje povolanie a nenechať sa pritom roztrhať na márne kúsky náročnými požiadavkami tejto úžasnej úlohy? Započúvajme sa do jeho slov. „Preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on [Ježiš] stal známym Izraelu“ (Jn 1, 31). V tejto jednej vete sa toho skrýva veľmi veľa. Akoby Ján hovoril: „Dôvod toho, prečo moji rodičia nemohli mať dieťa dovtedy, kým boli obaja starí, dôvod toho, prečo sa môjmu otcovi v chráme zjavil anjel, dôvod toho, prečo som žil celý život na púšti, dôvod toho, prečo nejem nič okrem medu a kobyliek a obliekam sa do ťavej srsti, dôvod toho, prečo krstím – toto všetko bolo a je preto, aby sa Ježiš stal známym. Všetko, čo sa udialo v mojom živote, zjednocuje tento jediný princíp, tento jediný cieľ: aby sa Ježiš stal známym.“

To isté platí aj o nás. Ty možno nevieš, čo presne Boh od teba chce, no ak žiješ podľa tohto zjednocujúceho princípu – neustále poznávať Ježiša a robiť ho známym –, potom nie je možné, aby sa ti napokon nepodarilo stať človekom, akým sa máš stať podľa Božej vôle.

Ján tomuto obetoval celý svoj život. Ako sa mu to podarilo? Postupne, krok za krokom. Jedným rozhodnutím za druhým. Nebolo to o veľkých veciach a veľkých okamihoch; bolo to o tých malých chvíľach. Spomeň si na nejaký zamilovaný pár. On a ona si navzájom darujú svoj život, no robia to krok za krokom. Urobia jedno rozhodnutie a potom ďalšie. Pomysli na nejakého človeka, ktorý vykonal niečo úžasné. Ako to, že venoval celý svoj život nejakej vášni alebo projektu? Robil to postupne. Jedno rozhodnutie za druhým.

 

„Obnov moju Cirkev“

Svätci sa nerodia vo veľkých chvíľach. Svätci sú len ľudia, ktorí nepodcenili to, akými sa majú stať podľa Božej vôle. Nepodcenili silu jediného zjednocujúceho princípu. Odmietli podceniť dosah svojich malých rozhodnutí. A pustili sa do toho, čo mali priamo pred sebou.

Všetci dobre poznáme svätého Františka z Assisi. Keď mal asi dvadsať rokov, prežil obrátenie. Všetko v jeho živote v tom okamihu spojil jediný princíp: túžba spoznať Ježiša a urobiť ho známym. No nevedel, čo presne má robiť.

Jedného dňa sa modlil pred krížom a Ukrižovaný sa mu prihovoril: „František, obnov moju Cirkev, pretože sa rozpadá.“ (V taliančine to isté slovo chiesa označuje aj kostol, aj Cirkev, pozn. prekl.) Katolícka cirkev v tom čase mala problémy s pohoršlivým životom svojich členov, no svätý František nešiel hneď do Ríma a nepovedal: „Prišiel som dať veci do poriadku.“ Pozrel sa okolo seba a všimol si, že kostolík, v ktorom sa modlí, sa rozpadá. A tak položil jeden kameň na druhý a doslova obnovil a nanovo zbudoval tento malý kostol. Až časom prišiel na to, že Boh ho volá k obnove celej Cirkvi, nielen jedného kostola. No toto všetko sa začalo tým, že urobil tú malú vec, ktorú mal pred sebou.

 

Sila malých zmien

Dave Brailsford, tréner britského cyklistického tímu, odmietol podceniť silu drobností. Keď sa v roku 2003 stal reprezentačným trénerom, mal v srdci jediný zjednocujúci princíp: dal si za cieľ spraviť z britského tímu najlepší cyklistický tím na svete. No on nevyhodil pôvodných cyklistov ani neurobil nábor nových reprezentantov. On len vzal priemerných športovcov a spravil z nich špičkových športovcov. Ako? Tým, že sa každý deň snažili zlepšiť o jedno percento.

Tím začal s úpravou samozrejmých vecí. Prispôsobili výšku a uhol svojich sedadiel tak, aby mohli podávať čo najväčší výkon. Začali nosiť ohrievané šortky, aby si uchovávali primeranú teplotu svalov. Pri tréningu používali veterné tunely a experimentovali s rôznymi tkaninami. Zavolali lekára, aby ich naučil, ako si najlepšie umyť ruky, aby sa vyhli ochoreniam. Pri každom cyklistovi experimentovali s rôznymi druhmi vankúšov, aby maximalizovali jeho odpočinok. Vnútro svojich vozidiel vymaľovali nabielo, aby videli akúkoľvek špinu, ktorá by sa mohla dostať do prevodov bicykla.

O päť rokov neskôr na letnej olympiáde v Pekingu (2008) vyhrali Briti v cyklistike 60 % medailí. O ďalších päť rokov neskôr prekonali deväť olympijských a sedem svetových rekordov. V rokoch 2007 až 2017 vyhrali 178 pretekov a 66 olympijských a paralympijských medailí.

To je sila malých zmien.

 

Nepodceňuj to!

Polož si otázku: Ako by táto jednopercentná zmena vyzerala v mojom živote? Niektorí športovci si napríklad pripravujú svoje športové oblečenie už večer pred spaním, aby boli pripravení obliecť sa doň hneď, ako sa zobudia. Ak je tvojím jednotiacim princípom poznávať a robiť známym Ježiša, môžeš si zaumieniť, že budeš chodiť skôr spať, aby si mal ráno viac času na modlitbu. Môžeš si už večer vytiahnuť Písmo a svoj modlitbový denník, aby si ich po prebudení mal hneď poruke. Alebo zakaždým, keď ti tvoje hodinky oznámia začiatok novej hodiny, môžeš sa pomodliť Otče náš alebo vysloviť nejaký verš z Písma, či na desať sekúnd rozjímať o Ježišovi.

Nedávno som bol na jednom letisku a nemal som na sebe kolárik. Pracoval som na počítači, na ktorom mám nálepku: „Videný, poznaný, milovaný.“ Človek sediaci vedľa mňa tú nálepku zbadal a opýtal sa ma: „Čo to znamená?“ A tak som mu ďalších dvadsať minút rozprával o tom, čo robím, a aj o tom, že Boh má s jeho životom plán.

Nemôžeme podceňovať silu malých krokov, pretože práve tie spravili olympionikov z priemerných športovcov, urobili svätcov z bežných ľudí. A ak Boh toto urobil s priemernými športovcami a bežnými ľuďmi, predstav si, čo by mohol urobiť z teba, keby si sa rozhodol nepodceňovať to, čo z teba môže urobiť!

 

Články tohto čísla napísal otec Mike Schmitz, koordinátor pastorácie mladých v Duluthskej diecéze. Niektoré z jeho videí môžete s titulkami nájsť na stránke redemptoristov v sekcii „videá“, prípadne priamo na tomto odkaze: https://redemptoristi.sk/mike-schmitz/.