Po boku svätých

Dovoľ im, aby ti ukázali, ako byť – vo svätosti – sám sebou

Liz Kellyová

 

„Život každého svätca je životom Ježiša Krista; je to nové evanjelium.“

– Jean Pierre de Caussade, SJ

 

Ako malé dievča ma nezdravo fascinovala svätá Rita z Cascie. Tým, čo bolo v skutočnosti dôležité na jej životnom príbehu – teda to, vďaka čomu sa stala svätou –, bola trpezlivosť, poslušnosť a schopnosť vniesť pokoj medzi dve súperiace skupiny v čase veľkého nepokoja. No moju pozornosť vtedy pútali obrazy, ktoré ju vykresľovali v neskoršom období života s tŕňom v čele. Táto rana sa jej objavila až po šesťdesiatke, keď bola jedného dňa hlboko pohrúžená do modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou.

Takže Rita v čase, keď sa u nej objavil tento nezvyčajný jav, mala za sebou už viac než tridsať rokov života prežitého v kláštore. Vyše tridsať rokov jednoduchého, všedného, poslušného, rehoľného života. No mňa napriek tomu zaujal ten tŕň. Vo svojej detskej hlavičke som totiž nevedela prísť na to, ako niečo také môže byť známkou svätosti. A ak to tak je, znamená to, že aj z mojej hlavy vyraší tŕň, keď dovolím Bohu, aby vo mne pôsobil? Ako dieťa má táto myšlienka zároveň fascinovala aj odpudzovala.

 

Nepredvídateľne svätý

Samozrejme, nie je nič nezvyčajné, že voči svätosti – alebo skôr voči tomu, čo si pod svätosťou predstavujeme – sme mierne zdržanliví. Táto zdržanlivosť – spolu s nevedomosťou, ktorá s ňou ide ruka v ruke – mnohých z nás sprevádza až do dospelosti. Netúžim predsa zomrieť v plynovej komore ako svätá Edita Steinová. Ani neprahnem po tom, aby vo mne prepukla vysiľujúca a neľútostná choroba, aká postihla blahoslavenú Benedettu Bianchi Porrovú. Ani netúžim byť vydatá za tyranského a neverného muža ako blahoslavená Alžbeta Canori Morová. Vy vari áno? Znamená to teda, že hrdinské čnosti sú pre nás nedosiahnuteľné?

V tomto smere nám môže pomôcť veľký karmelitánsky učiteľ Wilfrid Stinissen, ktorý vo svojej knihe Into Your Hands, Father (v češtine vyšla pod titulom Otče, odevzdávám se ti) píše:

„Môže byť riskantné čítať životopisy svätých, ak to robíme s úmyslom napodobňovať ich v každej jednej drobnej veci. Život svätca má do nás vliať ochotu žiť v podobne totálnej poslušnosti a odovzdanosti, v rovnakej otvorenosti voči neustále novým impulzom Ducha, v akej žil on. Je fascinujúce hľadieť na to, čo môže Boh vykonať s človekom, ktorý nasleduje Baránka, kamkoľvek ide (pozri Zjv 14, 4). No je potrebné si pritom uvedomovať, že tento Baránok je absolútne ,nepredvídateľný‘ a že pre každého jedného človeka má novú, prekvapivú cestu.“

Netreba pritom hovoriť, že rásť vo svätosti nie je ľahké a často ani príjemné. No malo byť nás povzbudiť, že naše stelesnenie svätosti bude mať úplné jedinečnú potlač. V nebi nebude žiadny svätý, ktorý by bol presne taký ako ty. To, čo do svojej svätosti vnášaš ty, nech sa ti to zdá akokoľvek malé, skryté či obyčajné, bolo jedinečným spôsobom darované tebe. Len ty to môžeš s pomocou Božej milosti zužitkovať a naplniť. Dúfam, že táto myšlienka ťa oslobodí a podnieti ťa stať sa presne tým, kým sa máš stať, bez jedu porovnávania sa s niekým iným. My s veľkými svätcami nesúperíme; skôr stojíme po ich boku.

 

Odraz čností

Sú a budú v tvojom živote dni, keď budeš cítiť Božiu milosť? Iste. Nato bola aj určená. Sú a budú chvíle, keď tvoja svätosť prinesie Božiemu kráľovstvu trochu slávy? Celkom určite. Aj pre to si bol stvorený. Budú chvíle, keď sa druhí budú spoliehať na to, že tvoja nádej ich prenesie cez ich ťažkosti? Áno. Nikto nevstupuje do nebeskej brány sám; vždy do nej vstupujeme spolu ako Cirkev.

Toto som sa naučila, keď som sa rozhodla zistiť niečo viac o svätých ženách v Cirkvi. Okrem zvláštnych príbehov, ktorými boli mnohé z nich obklopené, ma zasiahlo to, ako ich život odráža čnosti. Nadobudnutie čnosti si vyžaduje istý čas – a zapojenie srdca: dokonca aj svätý Ignác z Loyoly píše, že istú milosť dostal až po tom, čo o ňu v modlitbe prosil deväť mesiacov. Svätá Katarína Sienská zasa raz poznamenala, že „posudzovanie“ bolo posledným hriechom, ktorý z nej bol odstránený, a že s ním musela najtvrdšie zápasiť. Vlastne ženy, ktoré som pri tomto hľadaní stretla, sa mi podobali viac, než som čakala; a zistila som tiež, že mi budú dôvernými spoločníčkami na mojej ceste k čnosti.

Je tiež užitočné pamätať si, že čnosti sa v nás rozvíjajú ako členovia jednej rodiny: dobročinná láska rastie spolu s pokorou, chudoba s jednoduchosťou, tichosť s vierou. Žiadna čnosť nestojí osamotená. Všetky sú prepletené a previazané, navzájom od seba závisia a jedna z druhej pramenia. V istom zmysle sa podobajú dobrému karí, ktoré chutí tým lepšie, čím dlhšie sú jednotlivé koreniny spolu premiešané.

Sväté ženy, ktoré som stretla, sa taktiež stali pre mňa akousi rodinou. Radikálne obrátenie Ève Lavallièreovej, vďaka ktorému sa z pódiovej hviezdy stala podmanivá kajúcnica, ma naučilo viac si vážiť aj život svätej Márie Magdalény, ktorá zohrala v Évinom príbehu takú dôležitú rolu. Dráma života svätej Jozefíny Bakhity – od jej únosu v detstve cez trýznivé otroctvo až po radostný život rehoľníčky – nám pripomína, že náš rast v svätosti bude úplne jedinečný a bude plný prekvapivých milostí.

 

V nebi niet netrpezlivosti

Svätí, podobne ako náš Pán, majú s nami nesmiernu trpezlivosť. Nikdy to s nami nevzdajú, nikdy sa za nás neprestanú modliť a keď ich budeme prosiť s úprimným srdcom, so srdcom, úplne odovzdaným nebu, nič ich nezastaví v tom, aby nám pomohli milovať podobne, ako milovali oni.