Prekvap ma!

Ako prinášať svoj život Bohu pomocou Ignácovej modlitby Vezmi, Pane

P.Nathan O’Halloran, SJ

Svätý Ignác z Loyoly sa ku koncu svojho života zastavoval každú hodinu, aby preskúmal svoje myšlienky, činy a pocity. No nerobil to preto, žeby pritom škrupulózne skúmal, či nespravil nejaký hriech. Toto jeho pravidelné hodinové spytovanie svedomia vychádzalo z postoja podriadenosti a lásky, ktorá bola vo svojej úplnosti priam detská.

Dokonca aj na začiatku svätej omše si kráčajúc k oltáru mrmlal: „Kam si ma praješ vziať, Pane?“ A počas svätej omše niekedy zastal, aby zašepkal: „Keď budem nasledovať teba, Pane, nikdy sa nestratím.“ Každý jeden z týchto drobných okamihov sebaobetovania v Ignácovom živote pramenil z milosti modlitby Vezmi (lat. Suscipe). V tejto modlitbe Bohu odovzdávame svoju pamäť, chápanie i vôľu, pričom zvlášť zdôrazňujeme, že svoju vôľu a slobodu odovzdávame celú:

 

Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu,

moju pamäť, môj rozum a moju vôľu,

všetko, čo mám a čo vlastním.

Ty si mi to dal. Tebe, Pane to vraciam;

všetko to je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.

Daj mi len svoju lásku a milosť,

lebo tá mi stačí. Amen.

 

Táto modlitba je odpoveďou na veľkú lásku, ktorú Boh preukázal každému jednému z nás. Nachádza sa na konci Ignácových mesačných duchovných cvičení v meditácii nazvanej „Kontemplácia na dosiahnutie Božej lásky“. Svätý Ignác začína túto meditáciu pripomenutím toho, že „milujúci dáva a delí sa s milovaným o to, čo vlastní… a tak aj naopak“. Tým milujúcim je tu, samozrejme, Boh, Božský Milovník.

Ignác potom čitateľa žiada, aby si „s veľkou vrúcnosťou“ spomenul na všetko, čo mu Boh dal „z toho, čo má“ – a že mu dokonca túži dať aj „samého seba“. Tým, že nám milujúci Boh dal Ježiša Krista, dal nám všetko, čo mal. Ako inak by sme mu mohli odpovedať, než tým, že sa mu celí darujeme slovami: „Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu… a… všetko, čo mám a čo vlastním“? Ako milovaný aj ja chcem dať všetko naspäť Božskému Milovníkovi, ktorý už predtým dal všetko mne.

Svätý Ignác robil toto obetovanie celým srdcom. Až tak, že na konci svojho života jednému svojmu priateľovi povedal, že by mu stačilo pätnásť minút na to, aby prijal úplné zničenie svojho rádu, Spoločnosti Ježišovej. Všimnime si však prepojenie medzi modlitbami exámen a Suscipe: Ignác už všetko odovzdal Bohu pri modlitbe Suscipe – vrátane Spoločnosti Ježišovej. Modlitba exámen bola modlitbou, vďaka ktorej mohol toto odovzdanie prežívať vo svojom každodennom živote.

 

Ponuky lásky

Na prvý pohľad sa môže zdať, akoby bola ignaciánska spiritualita skôr pasívna, keďže sa v nej zdôrazňuje odovzdanie celej svojej slobody a vôle. Pre svätého Ignáca však odovzdanie celej svojej vôle a slobody nespočívalo v zrieknutí sa používania vôle, ale skôr v tom, aby sme ju používali na ponuky skutkov prameniacich z veľkej lásky.

Pouvažujte nad tým takto: Ktorý človek by chcel, aby mu jeho milovaný neustále hovoril: Len mi povedz, čo chceš, a ja to urobím!? To by bol vzťah sluhu a pána. O koľko viac si milovaný cenní ponuku danú z lásky – ktorá pramení zo srdca – a to dokonca aj vtedy, keď túto ponuku musí odmietnuť alebo pozmeniť. Ako duchovný vodca som zistil, že tento poznatok je pre mnohých ľudí veľmi oslobodzujúci.

A tak najúčinnejším spôsobom, akým môžeme odovzdať celú svoju vôľu Bohu, je často mu ponúkať skutky plynúce z lásky, potom na základe týchto ponúk konať a všímať si, či Boh tieto naše obety potvrdí. Zvyčajne rýchlo začne vychádzať najavo, či Boh tieto naše obety prijme – či už prostredníctvom okolností, alebo vnímania, ktoré máme, keď sa modlíme alebo na základe nich konáme.

 

Úspešné a neúspešné obety

V Ignácovom prípade pravidelná modlitba Suscipe priniesla sériu úspešných aj neúspešných obiet. Na dokreslenie tohto bodu použijem dva príklady z jeho života.

Po čase strávenom v Manrese Ignác cítil silnú túžbu ísť do Jeruzalema, aby tak mohol byť čo najbližšie Pánovi. Sám hovorí, že bol „pevne rozhodnutý v Jeruzaleme aj ostať“. No jeden františkánsky brat, ktorý bol správcom svätých miest, mu rovnako dôrazne povedal, že by tu nemal zostávať. Ignác mu odpovedal, že „sa rozhodol zostať“ a „že sa pre strach nevzdá tohto svojho zámeru“.

Tento brat mu odpovedal, že on má moc Ignáca aj exkomunikovať, ak ho neuposlúchne, a tak Ignác napokon upustil od svojej vôle. Pánovi ponúkol, že zostane v Jeruzaleme. No prostredníctvom legitímnej cirkevnej autority v Jeruzaleme mu Boh dal jasne najavo, že jeho ponuku neprijíma. Ignác sa tak naučil, že všetky jeho ponuky lásky nie sú preňho Božou vôľou.

Inokedy si Ignác zaumienil, že ako úkon pokánia prinesie jednu obetu: naboso a bez jedenia a pitia prejde stodvadsať kilometrov. Keď túto obetu „odporúčal“ Bohu pri modlitbe, „zachvátil ho veľký strach“ z takého ťažkého podujatia. Ten strach bol taký veľký, že sa len „horko-ťažko dokázal začať obliekať“. Mohol sa domnievať, že tieto pocity pochádzajú od dobrého ducha a znamenajú, že nemá ísť, no predsa sa vydal na cestu a začal kráčať.

Strach a hrôza ho neopúšťali ešte niekoľko prvých kilometrov a potvrdenie neprišlo hneď. No keď začal stúpať do kopca, „hrôza začala z neho opadať a namiesto nej prišla taká veľká radosť a duchovná útecha, že na poliach začal volať na Boha a zhovárať sa s ním“. Tieto útechy mu jasne dali najavo, že Boha teší táto jeho ponuka lásky, a tak kráčal ďalej.

 

Prekvap ma!

Často uvažujem nad tým, že jeden z najvýstižnejších opisov Suscipe možno nájsť v posledných riadkoch románu Rona Hansena s názvom Marriette in Ecstasy:

„My sme sa snažili, aby nás [Boh] formoval a držal, no on nám namiesto toho núka slobodu. A teraz, keď sa snažím spoznať jeho vôľu, zaplavuje ma jeho láskavosť, premáha ma jeho veľká láska a počujem ho šepkať: Prekvap ma.“

Bohu odovzdávame svoju slobodu tým, že ju používame, tým, že „prekvapujeme“ Boha svojimi ponukami lásky. Jeho potvrdenie alebo odmietnutie zasa prispôsobuje a formuje našu slobodu podľa jeho vôle. Inými slovami, mi mu čosi ponúkame, a odpoveď, ktorú nám on dáva, nás vedie a ukazuje nám, ako máme žiť jeho vôľu.

V každodennom živote naše zvyčajné ponuky lásky asi nebudú také veľkolepé, ako bola Ignácova ponuka zostať v Jeruzaleme alebo prejsť naboso vyše sto kilometrov. No každý deň nám prináša množstvo príležitostí, ktorými môžeme „prekvapiť“ Boha tým, že mu niečo – hoci aj maličké – ponúkneme z lásky a potom to aj vykonáme. Ak z nejakého dôvodu nemôžeme vykonať to, čo sme si predsavzali, potom by sme sa mali podrobiť a odovzdať to Pánovi. Keď si napríklad dáme predsavzatie, že budeme chodiť každý deň na svätú omšu, no v jeden deň nám zavolá priateľ, ktorý prežíva nejaké súženie, a potrebuje sa s nami dlho rozprávať, tak to môže znamenať, že v ten deň je pre nás Božou vôľou práve to, aby sme utešili priateľa. Naučiť sa rozlišovať medzi „dobrami“ je podstatou kresťanského učeníctva. Nasledovaniu sa učíme tým, že rozpoznávame znamenia, ktoré dané rozhodnutie potvrdzujú, či tie, ktoré nás presmerúvajú na inú cestu.

 

Ranné obetovanie

Keďže modlitba exámen sa modlieva napoludnie a večer, navrhujem, aby ste sa modlitbu Suscipe modlievali ráno hneď po prebudení. Pred pár rokmi som to tak začal robievať aj ja. Začal som sa ju modliť takto preto, že som si všimol, že dovtedy som ako prvú vec po prebudení kontroloval svoj telefón. Jedného dňa som si pri modlitbe pomyslel: Prečo si kontrolujem telefón predtým, než sa pozdravím s Bohom?

A tak som si dal predsavzatie, dal som Bohu láskyplnú ponuku. Teraz ako prvé urobím to, že sa pomodlím modlitbu obetovania. Potom sa vygúľam z postele rovno na kolená (na toto treba trochu cviku). A to je ideálna chvíľa na to, aby som sa pomodlil modlitbu Suscipe, a odovzdal sa Pánovi ešte raz.

Neskôr si počas dňa pri modlitbe exámen skontrolujem, nakoľko som verný tomuto svojmu rannému obetovaniu. No v tom okamihu sa jednoducho odovzdám Pánovi. Pripomínam si pritom, že mi stačí „jeho milosť a láska“. To jediné potrebujem v ten deň na to, aby som sa postavil zoči-voči svojej lži; to jediné potrebujem, aby som ďalší deň žil v pravde. Potom a jedine potom vezmem do ruky svoj telefón, prezlečiem sa a urobím si kávu.

Každý z nás chce Pánovi z lásky odovzdať svoj život a nasledovať ho ako učeník. Modlitby exámen a Suscipe nám ponúkajú nástroje na to, aby sa nám to podarilo. Modlím sa, aby ste po tom, čo si ich osvojíte, zistili, že dávate zo seba stále viac a viac tomu Božskému Milovníkovi, ktorý vám ako prvý daroval všetko, čo mal.