Odlíšiť pravdu od lži

Ako nás modlitba exámen môže oslobodiť

P. Nathan O’Halloran, SJ

Všetci vieme, aké cenné sú duchovné obnovy – čas, keď sa nakrátko stiahneme zo sveta, utiahneme do ústrania a zameriame sa na život v Kristovi.

Keď Iñigo prišiel do Manresy, utiahol sa do jaskyne – na celých jedenásť mesiacov! Bolo to náročné, ale nesmierne kľúčové obdobie, počas ktorého sa o sebe veľa dozvedel. Naučil sa rozlišovať medzi vnuknutiami „dobrého ducha“ – Ducha Svätého – a pokušeniami „zlého ducha“ – satana. Naučil sa tiež rozpoznávať, ako sa ho zlý duch snaží vykoľajiť a odradiť od jeho odhodlania čoraz väčšmi sa približovať k Bohu.

Kým Iñigo žil v Manrese, prežil dve hlboké pokušenia. Prvé útočilo na jeho budúcnosť, druhé na jeho minulosť.

Ohľadom budúcnosti začal Iñigo počuť hlas, ktorý sa ho pýtal: „Ako môžeš vydržať žiť takýto život plný obety a zriekania ďalších sedemdesiat rokov?“ Vedel, že tento hlas plný strachu a pochybností nie je od Boha; veď do Manresy odišiel práve preto, aby začal nový život s Pánom. Tento hlas často zachytíme aj my – keď nás vyzýva robiť si pre niečo starosti, opustiť prítomnú chvíľu a zamerať sa na budúcnosť, ktorá je neznáma a plná obáv.

No Iñigo s pomocou Božej milosti nielenže rozlíšil, že to je pokušenie od zlého ducha, ale naň aj zareagoval spôsobom, ktorý ukazuje, že už v tej dobe rástol. Zlému duchu odpovedal: „Vieš mi sľúbiť čo i len hodinu života?“ Vedel, že Zlý nemôže predpovedať budúcnosť, ba že mu nemôže prisľúbiť čo i len jedinú hodinu. A po tom, čo mu takto odpovedal, „zostal pokojný“. Naučil sa zotrvať v prítomnosti a nedumať nad budúcnosťou, čo je pasca, do ktorej upadajú aj mnohí z nás.

 

Prebudenie zo spánku

Druhé pokušenie – týkajúce sa jeho minulosti – bolo ešte zákernejšie. Bolo také strašné, že Iñigo uvažoval, že mu unikne azda len smrťou. Prenasledovali ho myšlienky a spomienky na jeho minulé hriechy a hoci sa z nich vyspovedal do najmenších podrobností, či dokonca až škrupulantsky detailne, úľava neprichádzala. Jedného dňa, keď svoje škrupule cítil mimoriadne intenzívne, rozhodol sa, že pôjde ešte raz na svätú spoveď. No ako Iñigo vysvetľuje vo svojej autobiografii, všimol si, že po tom, čo urobil rozhodnutie, že pôjde na spoveď, „hneď ho v dôsledku toho“ naplnilo zhnusenie. „Tým ho Pán prebudil zo spánku,“ napísal. Tento nečakaný pocit zhnusenia, ktorý v danej situácii nemal nejaké logické odôvodnenie, ho prebudil a on si uvedomil pôsobenie zlého ducha vo svojom živote.

Ignác napísal, že „odvtedy mal skúsenosti s rôznymi duchmi na základe poučení, ktoré dostal od Boha“. Od tej chvíle ho už nezväzovali žiadne škrupule.

Všimnite si, aký prefíkaný je zlý duch! Zvyčajne by sme si pomysleli, že nechuť pri myšlienke ísť na svätú spoveď je znamením, že na ňu pravdepodobne potrebujeme ísť! No v tomto prípade to bolo presne naopak: Ignác pochopil, že zhnusenie, ktoré cítil, prišlo „v dôsledku“ jeho rozhodnutia a že myšlienka na spoveď tak vlastne pochádzala od zlého ducha, ktorý ho tak chcel ďalej držať spútaného škrupuľami. Ignácova sloboda vyplynula z toho, že on sám si uvedomil, ako ho zlý duch držal v zajatí. Keď si uvedomil, čo sa deje, bol oslobodený.

Dôležitosť tohto bodu chcem zvlášť zdôrazniť. To, čo sa naučil Ignác, sa môžeme vďaka modlitbe exámen naučiť aj my sami. Prostredníctvom tejto modlitby sa totiž učíme rozoznávať, ako konkrétne na každého jedného z nás útočí zlý duch.

Zakúsil som to aj ja sám. Pred niekoľkými rokmi som sa ocitol v jednom duchovnom boji. Skúšal som rozličné riešenia, no mal som pocit, že žiadne z nich nefunguje. Môj nový múdry duchovný vodca sa ma na našom prvom stretnutí opýtal, či sa modlím exámen. Odpovedal som tak, ako som často zvykol odpovedať: „Áno,“ no keď sa na to opýtal znova, dodal som: „Niekedy.“ No napokon som úprimne priznal: „Nie.“ Pravda bola taká, že som sa modlitbu exámen naposledy modlil ešte ako novic, keď nás na túto modlitbu dva razy denne zvolávali údery zvona.

A tak mi môj nový duchovný vodca povedal, aby som sa znovu začal modliť exámen dva razy za deň: napoludnie a večer. „To je všetko?“ Veď práve prechádzam veľmi ťažkým obdobím! Podobne ako Náman, ktorému Elizeus kázal okúpať sa v Jordáne, aby sa zbavil svojho malomocenstva (pozri 2 Kr 5), aj ja som si myslel, že budem musieť urobiť čosi akčnejšie! No nebolo to tak; potreboval som len napraviť to, že som žil „nepreskúmaný“ život.

 

Päť krokov modlitby exámen

Začal som preto používať túto metódu:

1. krok: „Poďakuj sa za prijaté milosti.“ V tomto bode nebola pre mňa kľúčová vďačnosť, ale skôr identifikovanie toho, aké presne milosti som od Pána dostal ja osobne. Nemal som skúmať svoje hriechy skôr, kým som najskôr neodkryl a neprijal to, ako mnohorako mi Pán v ten deň preukázal a daroval svoju lásku. Zvyknúť si na tento prvý krok mi chvíľu trvalo, no vedel som, že toto je základ celej tejto modlitby.
2. krok: „Popros o milosť spoznať svoje hriechy.“ Tu je kľúčové slovo milosť. Odkrývanie hriechov je v prvom rade Boží čin, nie môj. Ignác sa to asi naučil pri svojom zápase so škrupuľami. Boh vie lepšie ako ja, aké chyby potrebujem v ten deň vidieť. Ak skúmam svoje chyby bez neho a mimo kontextu jeho lásky, môžem sa začať utápať v sebaľútosti a zúfalstve. No keď velí jeho milosť, uvidím len tie veci, ktoré mi chce dnes ukázať on.
3. krok: „Preskúmaj svoje myšlienky, slová a skutky od prebudenia až po prítomnosť.“ K tomuto tretiemu kroku som pristupoval zvyčajne podobným spôsobom, akým Ignác radí postupovať pri „partikulárnom spytovaní svedomia“ či „konkrétnom exámene“, pri ktorom sa vždy uvažuje len nad jedným hriešnym zlozvykom alebo správaním. Páter Juan de Polanco, sekretár svätého Ignáca, to vyjadril slovami: „V každom človeku je zvyčajne jeden hriech alebo jedna chyba, ktorá je prameňom mnohých ostatných.“ Zistil som, že keď si vo svojom dni všímam hriech „vo všeobecnosti“, začínam blúdiť. Potrebujem sa sústrediť na jednu konkrétnu chybu.
4. a 5. krok: „Vyprosuj si odpustenie a zaumieň si, že s pomocou Božej milosti sa napravíš.“ Teraz mám Pánovi povedať, že mi to je ľúto. Pri prvom kroku mi už ukázal, že nie som sám a že sa ma po celý deň snažil dotknúť. Opäť si dávam pevné predsavzatie zakoreniť sa a upevniť sa v tejto láske. Končím modlitbou, ktorú nás naučil Pán Ježiš a ktorá mi pripomína, že mám od milujúceho Otca očakávať každodenný chlieb a všetko, čo potrebujem. On mi dá aj milosť, ktorú dnes potrebujem na to, aby som sa zmenil.

 

Hodnota konkrétneho exámenu

Ako som už spomenul, prišiel som na to, že pre mňa je táto modlitba najužitočnejšia, keď sa jej tretí krok modlím ako takzvaný „konkrétny exámen“ (ktorý sa niekedy nazýva aj „partikulárne spytovanie svedomia“). Zistil som, že keď sa chcem zamerať na určitý hriech alebo chybu, musím najskôr určiť, aká „lož“ za ním stojí. Každý človek verí trochu inej lži, pretože zlý duch utvára tieto lži po dôkladnom skúmaní našej minulosti, našich zranení, bojov a slabostí. Naša lož má často koreň v strachu z opustenosti alebo hlbokej neistoty, či v strachu zo zlyhania a zlý duch nám túto lož šepká do uší už odmalička.

Lož nejakého človeka môže napríklad znieť takto: „Jedného dňa ma všetci opustia a ja zostanem sám.“ Keď sa daný človek modlí konkrétny exámen, potom by si mal vo svojom dni všímať tie chvíle, v ktorých počúval tento hlas a snažil sa upútať ľudskú pozornosť alebo si získať náklonnosť človeka namiesto toho, aby trpezlivo čakal, že ich dostane od Otca, ktorý ho miluje a ktorý mu vždy poskytuje prijatie, ktoré potrebuje.

Mnohí ľudia prichádzajú na to, že čím presnejšie dokážu určiť túto lož, tým väčšmi ich môže oslobodiť pravda Kristovej lásky. Odporúčam vám, aby ste si raz alebo dva razy do dňa (napoludnie a večer) robievali modlitbu exámen. To, že sa človek zastaví uprostred dňa a uvedomí si, či počúva lož alebo pravdu, má nesmiernu cenu.

 

Žiť „preskúmaný“ a „uvedomelý“ život

Mne osobne osvojenie modlitby exámen zmenilo život. Pomaly, ale isto som začal identifikovať svoju základnú lož a uvedomovať si, ako ju počúvam, hoci veľa ráz len v drobných veciach. Toto správanie ma však oslepovalo voči Božej prítomnosti a pomaly ma začínalo ničiť. Zároveň mi Boh pomaly ukazoval, aký „neuvedomelý“ život vediem a namiesto toho som začal žiť dôkladne uvedomelý duchovný život. To, čo urobil Pán pre Ignáca, urobil aj pre mňa, pre jedného svojho úbohého syna. Prebudil ma a ukázal mi, aké dôležité je viesť „exámenový“ život.

Ježiš ti chce dať nástroje, medzi ktoré patrí aj modlitba exámen, aby ti pomohol otvoriť oči a aby ťa oslobodil. Chce ťa oslobodiť, aby si ty sám videl, ako ťa klame tvoja lož. Boh nechce, aby si bol ako tie malé ryby, ktoré plávali vo svojom prostredí, no pritom vôbec netušili, že je to voda. Chce, aby sme ja aj ty žili úplne vedome v jeho prítomnosti. Toto je sila Ignácovej modlitby exámen. A práve preto sa ju toľko ľudí modlieva aj v súčasnosti.