Moja duchovná transplantácia srdca

Božské Srdce Ježišovo ma priviedlo k prekvapivému objavu

Emily Jaminetová

 

„Starký, veď ty máš blahoželanie k narodeninám od Matky Terézie!“ vykríkla som. Ako mladé dievča som vedela, že môj starký vyrábal obrázky Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a rozosielal ich po celom svete. Nevedela som však, že tieto obrázky si vyžiadala svätá Matka Terézia z Kalkaty pre domy svojej rehole, aby ich potom mohli sestry rozdávať chorým a umierajúcim. Môj starý otec nikdy o tejto svojej práci nehovoril; on len pokorne vkladal svoje nadanie do tejto služby Božskému Srdcu.

Úcta k Ježišovmu Božskému Srdcu bola stredobodom našej rodiny. Moji rodičia často prepájali milosti daného dňa s Kristovým Srdcom. Ďakovali Božskému Srdcu za všetko, čo prežili, a prosili Ježiša, aby pretvoril ich srdcia podľa svojho Srdca, aby tak vždy mohli vo svojom živote plniť jeho vôľu.

Moji starí rodičia rozprávali príbehy o tom, ako ich úcta k Božskému Srdcu preniesla cez temné časy druhej svetovej vojny a ako im prinášala útechu pri smrti blízkych. V ich dome visel obraz Božského Srdca a neustále sa  snažili žiť podľa učenia, ktoré sa spája s touto úctou.

 

Obrátiť život k Ježišovi

Ja som síce vyrastala s touto úctou od malička, no čímsi živým pre mňa začala byť až pred niekoľkými rokmi počas jednej chladnej zimnej noci. Práve som dovysvetľovala učivo svojim siedmim deťom, ktoré som už ôsmy rok vyučovala doma, a cítila som sa úplne vyhorená. Hoci milujem svoju katolícku vieru a moja rodina mi počas tohto domáceho vzdelávania pomáhala, predsa som každý deň mala pocit, akoby som sa topila. Okrem toho, že som bola zavalená domácimi prácami, ktoré bolo treba urobiť, trápila som sa tiež pre vzdelanie svojich detí. Zdalo sa mi, že ma všetky tie povinnosti pritláčajú k zemi. Vedela som, že sa čosi musí zmeniť, no nevedela som, na koho sa mám obrátiť.

V tú noc som na rímsu kozuba položila obraz Božského Srdca, ktorý som mala od mamy, a bez dlhšieho premýšľania som si predeň kľakla. „Ježišu, pomôž mi,“ modlila som sa. „Dávam ti svoj život, svoju rodinu, svoj domov a svoju budúcnosť. Všetko zverujem tvojmu Božskému Srdcu.“ Ako som sa modlila, uvedomila som si, že Boh odo mňa nežiada robiť všetko to, čo robím. Taktiež som pochopila, že som taká zaneprázdnená učením a výchovou svojich detí, že som si prestala vážiť to, akým sú pre mňa i môjho manžela darom.

A to všetko sa udialo vďaka jednej jednoduchej modlitbe. Nielenže som v tej chvíli začala prežívať hlboký pokoj, ale cítila som tiež, že Boh ma vypočul a dal mi jasnú odpoveď.

 

Prijať v srdci jeho vládu

Krátko po tom, ako som Ježišovmu Božskému Srdcu odovzdala všetky svoje starosti, dostali sme s manželom pozvanie navštíviť jednu katolícku školu v našej farnosti. Obaja sme prežívali pokoj a vnímali sme, že je to Božie vedenie. Napokon sme naše deti zapísali do tejto školy. Následne sa stala nečakaná vec: ako naše deti začali chodiť do školy, vrúcne nás prijalo celé farské spoločenstvo. Rodičia nám pomáhali s vozením detí do školy a všemožne nás podporovali. Deti mali radosť z toho, že si našli nových kamarátov a že sa stali súčasťou školského spoločenstva.

Keď som sa cítila súčasťou farského spoločenstva, vyslobodila som sa aj zo svojej osobnej izolácie. Hoci som kedysi pred vonkajším svetom skrývala vlastné nedokonalosti, ako aj nedokonalosti svojej rodiny, odrazu som našla novú slobodu a radosť. V tomto širšom katolíckom spoločenstve som dokázala prijať pomoc druhých a aj sama im poskytnúť pomoc.

Pomaly sa mi vracala radosť. Začala som opäť jasnejšie vidieť vo svojom živote Božiu dobrotu. Zakúsila som čosi ako duchovnú transplantáciu srdca; inak to nedokážem pomenovať. Od rozhovoru s Ježišom pri obraze Božského Srdca som dostala mnoho príležitostí podeliť sa o Kristovu lásku novými spôsobmi – prostredníctvom svojej práce pre organizáciu venujúcu sa šíreniu úcty k Božskému Srdcu, prostredníctvom kníh, ktoré som mohla napísať, a aj prostredníctvom mnohých ponúk na prednášanie.

Naša rodina prijala Božské Srdce osobitným spôsobom v roku 2013, keď sme ho prvý raz oficiálne „intronizovali“ v našom dome. Tým, že sme dali obraz Božského Srdca na dôležité miesto, dali sme aj navonok najavo naše rozhodnutie prijať Ježišovu vládu v našom dome a v našich srdciach.

 

Svedkovia Božského Srdca

Počas posledných rokov som spoznala veľa rodín, ktoré, podobne ako tá naša, pocítili povolanie k zvláštnej úcte k Božskému Srdcu. Dostalo sa mi milosti vypočuť si mnohé silné príbehy o tom, ako táto úcta posilnila ich vieru, hoci práve zápasili s veľkými problémami. Spoznala som Carla, ktorý nečakane prišiel o prácu a popri hľadaní novej sa odovzdal Božskému Srdcu. Spoznala som Johna a Cindy, manželov, ktorí zakúsili, ako sa do ich kedysi rozhádanej rodiny vrátil pokoj. A spoznala som aj Josha, tínedžera, ktorý doma zakúsil, že z kresťanskej viery plynie aj vzájomná úcta. Keď sa totiž jeho rodičia zasvätili Božskému Srdcu, prestali piť a začali sa venovať svojim deťom a svojmu manželstvu.

Dnes už úcta k Božskému Srdcu nie je len akýmsi dedičstvom viery a služby, ktoré mi odovzdali moji rodičia a starí rodičia. Do hĺbky zmenila moje chápanie toho, čo znamená byť katolíčkou a Božím dieťaťom. Pred druhými nemusím skrývať svoje nedokonalosti a nemusím sa snažiť všetko dosiahnuť sama. V úplnej dôvere v Ježiša a jeho Božské Srdce zakúšam občerstvenie a svetlo, ktoré vnáša do nedokonalostí môjho života a mojej rodiny.