Nájsť silu v slabosti

Páter Robert Spitzer hovorí o strate zraku, službe Cirkvi a rozprávaní mladým ľuďom o Bohu

Poznámka amerického editora: Páter Robert Spitzer, SJ, je spoluzakladateľom a prezidentom organizácie Magis Center a moderátorom pravidelnej relácie Fr. Spitzer’s Universe (slovensky Svet pátra Spitzera) v televízii EWTN. Taktiež je častým hosťom v médiách, kde rozpráva o otázkach viery, rozumu a vedy. V tomto interview hovorí o tom, čo sa naučil počas svojho zápasu so slepotou, no aj o svojej vášni prinášať katolíkom myšlienky a materiály podložené faktami, vďaka ktorým môžu posilniť svoju vieru.

 

Kedy ste začali strácať zrak?

Všetko sa to začalo v roku 1983. Bol som tretiak na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Práve som sa pripravoval na skúšku z hebrejčiny, keď som s údivom zistil, že nedokážem prečítať malé značky pod hebrejskými znakmi. Keď som sa vrátil do Spojených štátov amerických, niekoľkí odborní lekári v Portlande zistili, že mám degeneratívnu chorobu zvanú retinitis pigmentosa (dystrofia sietnice). Povedali mi, že do šesťdesiatky pravdepodobne oslepnem.

 

Boli ste vtedy mladým mužom, kráčajúcim za povolaním ku kňazstvu. Aké to bolo očakávať čosi také?

Bol som zničený a zdrvený predstavou, že nebudem môcť ukončiť svoju akademickú dráhu u jezuitov. Mal som pocit, ako by som nebol schopný vykonať to, k čomu som cítil Pánovo volanie. Ako som tak úplne bezradný kráčal chodbou kláštora, narazil som na svojho provinciála a otvorene som mu povedal: „Som poškodený tovar. Pravdepodobne skôr či neskôr prídem o svoj vodičský preukaz. Ak chcete zrušiť moju vysviacku, úplne to pochopím.“

Keď o tom pouvažoval, pozrel sa na mňa a opýtal sa: „Akého ducha počúvaš?“ To bola skutočne dôležitá chvíľa. V tom okamihu som začal premýšľať: „Vlastne, áno… Akého ducha to počúvam?“ Určite to nebol Duch Svätý; takže som pravdepodobne počúval zlého ducha. To zmenilo celý môj postoj a keď som videl, že ma podporí aj môj predstavený, vrátil som sa do Ríma dokončiť štúdiá.

Počas posledných dvadsiatich rokov som strácal zrak čoraz viac. Vždy som však pritom počúval dobrého Ducha, ktorý hovoril: „Postupuj vpred. Netráp sa tým, čo strácaš. Ja ti dám ľudí, ktorí ťa podporia, pomôžem ti pri výskume, zabezpečím finančné prostriedky na zakladanie nových inštitútov. Len mi dôveruj.“

 

A teraz ste už úplne slepý však?

Keď som mal šesťdesiatdva rokov, môj zrak sa začal prudko zhoršovať. Ako šesťdesiatštyriročný som bol už úplne nevidiaci a nevidiaci som aj teraz ako šesťdesiatosemročný. No nijako mi to neprekáža. Vlastne Duch Svätý tento nedostatok používa a nesmierne mi ním pomáha.

 

Mohli by ste uviesť nejaký príklad?

Iste. Slepota človeku pomáha byť pokorným a závisieť od druhých – a kňaz by taký mal byť. Keď chce človek slúžiť Ježišovi Kristovi, potrebuje byť pokorný. Spočiatku si možno myslí: „Musím dokázať, že som rovnako schopný ako iní.“ No to nie je potrebné. Skutočne potrebná je však zjavná vášeň pre Pána. To, čo je naozaj dôležité, je modlitba a vernosť modlitbe. Naozaj dôležité je robiť veci tak, ako by ich robil Ježiš, nie tak, ako by som ich robil ja so všetkými svojimi schopnosťami.

 

S akými problémami zápasíte po strate zraku?

Niekedy, keď niekoho požiadam, aby ma niekam zaviezol, počujem, ako si vzdychne, pretože ho to obťažuje. Počuť takýto povzdych bolo pre mňa kedysi veľmi ponižujúce. Túto situáciu som naozaj nemal rád. No potom som si pomyslel: „Obetujem to Pánovi,“ ktorý, mimochodom, veľmi dobre vie, aké to je cítiť sa odmietnutý a pokorený.

Je slepota problém? Nuž, je to problém, pretože napríklad nechcem padnúť zo schodov. Zažívam aj pokorenia? Áno. Sú chvíle, keď si poviem: „Prial by som si znova vidieť hory a oceán; chcel by som vstúpiť do miestnosti a rozpoznať všetkých ľudí, čo sú v nej.“ Áno, je to nepríjemné, no vďaka tomu takpovediac nie som „na koni“. Musím vkladať svoju dôveru do Ježiša. On je moja sila. Nie môj rozum, sebestačnosť či túžba konať. Je tu len ten človek, ktorým som vďaka vzťahu s Pánom – starý dobrý Bob Spitzer, syn živého Boha, ktorým som vďaka tomu, že som bratom Ježiša Krista.

 

Ako by podľa vás mali čitatelia Slova medzi nami – alebo každý, kto má nejaké osobné slabosti – upraviť svoje zmýšľanie o službe Cirkvi?

Povedal by som im, aby sa netrápili nad tým, čo im chýba. Pán berie naše slabosti a premieňa ich na najväčšie výhody. Nakoniec všetky znevýhodnenia, ktoré človek má, všetky utrpenia, ktoré znesie – to všetko sú vlastne nástroje, ktoré nás odpútavajú od tohto sveta. Oslobodzujú nás od narcizmu, zmyselnosti a duchovnej pýchy. Ak sa človek chce týchto vecí zbaviť, potrebuje jedno poriadne utrpenie. Ešte lepšie, ak sú dve.

Som na tom, ako som, no napriek strate zraku stále pomáham čo možno najväčšiemu počtu ľudí dostať do sa do nebeského kráľovstva. A to môže robiť každý z nás. Netreba byť cool; stačí vydať svedectvo o Pánovi, ktorého milujete. Postavte sa za Ježiša Krista. Myslím, že to môžeme urobiť miliónmi spôsobov. Byť dobrou mamou alebo dobrým otcom – a vydávať pritom svedectvo a žiť dobrý život tak, aby toto svedectvo videli aj naše deti. Choďte do kostola; modlite sa so svojimi deťmi. Ak chodíte do kostola, štyri- až päťkrát zvyšujete šancu, že do kostola budú chodiť aj vaše deti. Povedzte svojim priateľom, čo pre vás znamená Božia milosť, a nebojte sa postaviť za to, čo je správne.

 

Páter Spitzer, v čom konkrétne sa vám najviac podarilo pomôcť ľuďom dostať sa do Božieho kráľovstva?

Dnes mnohí ľudia, zvlášť mladí, chcú naozaj veriť v Boha. Prívrženci hnutia Nového ateizmu, ktorí sú presvedčení, že nemožno spojiť vedu a vieru, sa snažia upútať ich pozornosť prostredníctvom internetu a sociálnych sietí a obrať ich o vieru. Tridsaťdva percent praktizujúcich katolíkov opúšťa Cirkev a stráca vieru preto, lebo si myslia, že vo filozofii a vo vede niet dôkazov pre existenciu Boha. Preto sa snažím prinášať im tieto dôkazy.

Napríklad im hovorím o ľuďoch, ktorí zažili skúsenosť blízka smrti – dokonca aj o takých ľuďoch, ktorí boli celý život slepí a v danom okamihu začali prvý raz vidieť. To čitateľov pohýna k myšlienke: „Tak možno predsa len máme dušu.“ A tak začínajú hľadať.

 

Mohli by ste popísať niektoré materiály, ktoré ste vytvorili pre ľudí hľadajúcich dôveryhodné dôkazy existencie duchovných vecí?

Jedným z cieľov nášho inštitútu Magis Center je podávať „vyčerpávajúce a systematické odpovede s cieľom obnoviť, nanovo vybudovať a oživiť vieru v Boha“. Na našej stránke (magiscenter.com) prinášame veľa takýchto materiálov a článkov. Na stránke crediblecatholic.com (na ktorú sa dá prekliknúť aj zo stránky Magis Center), som uverejnil videá, ktoré volám „7 základných modulov“. Tie si môžu ľudia pozrieť a rozprávať sa o nich so svojimi priateľmi a blízkymi.

Všetky tieto materiály sú tam na to, aby rozprúdili diskusiu a uvažovanie o duchovných veciach, ako sú duša, posmrtný život a existencia milujúceho Boha. Nejde mi však len o vyvolanie diskusie. Túžim ľuďom pomôcť dozvedieť sa o dôstojnosti, ktorú má každý človek, každá ľudská osoba, o dôležitosti čností, o ceste k šťastiu a reálnej prítomnosti Ježiša Krista v Eucharistii.

Dúfam, že vaši čitatelia nájdu na týchto stránkach niečo, čo im pomôže v plnení poslania, ktoré je vlastné všetkým veriacim: stať sa učeníkmi-misionármi.