Poučme sa z roka 2020

Duchovné ponaučenia otca Mika Schmitza na nový rok

Kathryn Elliottová

[Slovo medzi nami otca Mika Schmitza, duchovného správcu pre pastoráciu mládeže a mladých dospelých v Duluthskej diecéze, požiadalo, aby zhodnotil nezvyčajné udalosti roku 2020 a vyvodil z nich duchovné ponaučenia, ktoré by sme si mohli vziať do roku 2021.]

 

Minulý rok sme si prečítali mnohé skľučujúce titulky článkov. Pri mnohých témach tiež dochádzalo ku konfliktom – a to aj medzi veriacimi ľuďmi. Akú radu by ste dali katolíkom do roku 2021?

Keď sa spätne pozrieme na to, ako sme reagovali na správy z roku 2020, vidíme, že mnohí z nás túžili nájsť nejaké zaručené informácie a nebyť len pasívnymi konzumentmi. Napokon sme možno priveľa času strávili konzumovaním informácií, no primálo času sme venovali tomu, aby sme na základe nich aj konali. Máme totiž čosi, čo voláme svojím „okruhom záujmu“. Tento okruh je takmer nekonečný. Stále by sme mohli tráviť čas na sociálnych sieťach a prijímať do seba veci, ktoré sa dejú vo svete. Pritom hrozí, že začneme posudzovať to, čo robia ľudia „tam vonku“. Myslíme si: „Toto nemali povedať. Naši predstavitelia/poslanci/ministri/lekári… mali urobiť toto. Keby tamto urobili skôr…“

Ak sa však namiesto svojho okruhu záujmov zamierame na svoje pole pôsobnosti, zistíme, že je veľa vecí, ktoré nás trápia, no len málo tých, s ktorými dokážeme niečo spraviť.

Áno, aby sme sa dozvedeli, čo treba, musíme sa venovať aj svojmu okruhu záujmov. No ak v ňom žijeme neustále, potom veľmi umenšujeme svoje pole pôsobnosti na svet okolo nás. Niekedy môžeme dokonca zanedbávať ľudí alebo veci, ktorých by sme sa mali zodpovedne ujať. Pri spätnom pohľade na minulý rok si môžeš položiť otázku: „Vložil som sa viac do svojho okruhu záujmov alebo do svojho poľa pôsobnosti?“ Strávil som čas dozvedaním sa vecí ohľadom toho, čo ma zaujímalo, alebo som strávil čas aj tým, že som riešil reálne problémy, s ktorými som niečo mohol urobiť?

 

Ako nám môže vzťah s Ježišom pomôcť, aby sme udalosti v tejto dobe správne chápali a potom aj správne konali??

 Väčšina z toho, čo čítame alebo čo pozeráme, teda údaje, ktoré nachádzame, nie sú len čírou informáciou. Je to interpretovaná informácia – informácia podaná z istého uhla pohľadu či informácia, na ktorú ktosi hľadel svojím objektívom. A pravdepodobne len málokedy nové fakty hneď pochopíme Ježišovou mysľou a vidíme ich jeho pohľadom. Preto musíme v prvom rade všetko počuté odovzdávať Ježišovi. Pýtajme sa ho v modlitbe: „Ako hľadíš na túto situáciu ty?“ Prípadne mu môžeme povedať, že v nás daná vec vzbudzuje nevôľu. Potom ho poprosme, aby nám otvoril srdce, aby sme mohli pochopiť to, čomu možno nerozumieme. Áno, je možné, že je to naozaj zlá myšlienka alebo ide o človeka s ťažkou povahou – no možno sa v prvom rade moje srdce potrebuje zladiť s Ježišovým srdcom.

Ako objavíme Ježišovo srdce? V prvom rade tak, že sa s ním snažíme tráviť čas: v modlitbe, pri adorácii, všade, kde ho stretneme. No máme tiež knihu jeho života, Božie slovo. Vezmime vážne to, čo Boh Otec, Syn a Duch Svätý robia vo Svätom písme. Skúmajme vzťah medzi Bohom a jeho izraelským ľudom. Hlboko rozjímajme o pozemskom živote jeho Syna. Uvažujme nad skutkami, ktoré prostredníctvom Ducha Svätého vykonali apoštoli. Keď budeme Písmo nielen čítať, ale budeme v neho veriť, potom pochopíme Ježišovo srdce.

 

Pandémia ochorenia COVID-19 zmenila náš pohľad na mnohé veci. Čo myslíte, čo nám Boh ukázal uprostred všetkých týchto zmien?

 Táto pandémia hlboko zasiahla život miliónov ľudí, no z tohto obdobia si môžeme vziať aj hlboké ponaučenie. Väčšina z nás žila v ilúzii istoty ohľadom budúcnosti; teraz sme však zistili, že nič nie je samozrejmé. Každý deň, keď vyjde slnko, je dar.

V Jakubovom liste sa píše: „A teraz vy, čo hovoríte: ,Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,‘ vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom… Namiesto toho by ste mali hovoriť: ,Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono‘“ (4, 13 – 14. 15). Toto je kľúčové: snažiť sa deň čo deň žiť podľa Božej vôle, pretože náš život a naše plány nie sú také predvídateľné, ako si myslíme. Nemusíme žiť v beznádeji alebo v slepej odovzdanosti akémusi osudu, no potrebujeme žiť v Božej prítomnosti. My môžeme Pánovi zostať verní bez ohľadu na to, aké situácie v našom živote dopustí. Môžeme plniť jeho vôľu, lebo je pri nás a koná.

Je dobré robiť si každý nový rok určité plány, no tie by mali byť preniknuté každodennou a živou dôverou v Pána. Boh je veľmi hlboko prítomný v živote každého z nás. Usilovať sa plniť jeho vôľu môžeme každý deň, každú hodinu. Ak to budeme robiť, potom aj keď nám niektoré plány nevyjdú alebo sa niečo, v čo sme dúfali, nestane, neotrasie to našou vierou, nádejou a dôverou.

Hoci sa nám teraz môže zdať, že rok 2021 bude iný, ako by sme si priali, v roku 2020 sme sa naučili jednu vec: Boh je vždy s nami. Bol s nami uprostred pandémie aj uprostred bežných okamihov nášho života. Konal uprostred tragédií a ľudského utrpenia, za každých okolností. Našou úlohou je zostať verní Bohu a za každých okolností mu dôverovať.

 

Tri najdôležitejšie duchovné poučenia z roku 2020 podľa otca Mika:

Ponaučenie číslo 1: Sústreď sa na svoje pole pôsobnosti.

Ponaučenie číslo 2: Zjednoť sa s Kristom a tak reaguj na potreby ľudí okolo seba.

Ponaučenie číslo 3: Boh koná aj uprostred ťažkých situácií. Dôveruj mu!